Biblický sprievodca
    Svedectvá

    Autizmus a modlitba: svedectvo o chlapcovi z Austrálie, ktorý podľa matky po modlitbe začal rozprávať

    Svedectvo o chlapcovi z Austrálie, ktorému lekári určili autizmus a ktorý podľa matky po modlitbe začal rozprávať. Diagnóza patrí lekárovi, výsledok je iba podľa matky.

    Tím Alexandra Barkóciho
    16. novembra 2026 7 min čítania
    Matka s deväťročným chlapcom sedia na tichej austrálskej pláži a spolu pozerajú na ranné more
    TL;DR

    Autizmus je diagnóza, ktorú určujú lekári. Alexander Barkóci rozpráva o chlapcovi z Austrálie, ktorému lekári určili ľahší autizmus a ktorý nekomunikoval. Po rozhovore o odpustení a po modlitbe začal podľa jeho matky rozprávať. Alexander sám hovorí, že o niečom takom nikdy nepočul. Výsledok je iba podľa matky, nie je to sľub pre iné dieťa ani návod na liečbu a terapiu nemeň bez lekára.

    Obsah článku

    Autizmus u detí

    „Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem.“ – Žalm 139,14

    Autizmus je diagnóza, ktorú určujú lekári. Alexander Barkóci rozpráva o chlapcovi z Austrálie, ktorému lekári určili ľahší autizmus a ktorý nekomunikoval. Po rozhovore o odpustení a po modlitbe začal podľa jeho matky rozprávať. Alexander sám dodáva, že nikdy nepočul, že by sa niečo také stalo. Nie je to návod na liečbu autizmu u detí ani sľub pre iné dieťa. Je to svedectvo jednej matky a Alexandrovo rozprávanie o tom, čo sa stalo.

    Autizmus je lekárska diagnóza. Posudzuje ju lekár a odborníci a s nimi sa rodič rozhoduje o podpore dieťaťa. Terapiu, lieky ani podporu v škole nemeň a nevysadzuj bez lekára. Svedectvo je redakčne spracované podľa troch Alexandrových prednášok. Výsledok je iba podľa matky, bez lekárskeho potvrdenia. Alexander nehovorí meno chlapca ani rodiny. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

    Autizmus u detí: matka s chlapcom po zhromaždení v Austrálii

    Alexander rozpráva tento príbeh prvýkrát v kázni z apríla 2015 a vracia sa k nemu aj neskôr. Pred krátkym časom kázal v jednom austrálskom spoločenstve a po skončení za ním prišla jedna mamička. Priviedla deväť- alebo desaťročného syna, ktorému lekári určili autizmus. Podľa Alexandra to bol ľahší autizmus, ktorý sa u dieťaťa prejavoval tak, že nekomunikovalo. Matka sa pýtala, čo bolo v škole. Nič. Máš úlohu? Mám. Potrebuješ niečo? Nepotrebujem. Roky podľa Alexandra nedokázala z chlapca dostať ani jednu vetu.

    Lekári jej podľa Alexandra povedali, že sa s tým musí zmieriť. Ona sa však nezmierila. Povedala, že verí Božiemu slovu, a prosila Alexandra, aby sa za syna modlil. Dodala, že je ťažko zvládnuteľný a že je už na konci svojich síl.

    V ďalších prednáškach Alexander rozpráva ten istý príbeh trochu inak. Chlapec je tam desaťročný a nemý a chodí do špeciálnej školy. Podrobnosti sa teda v jeho rozprávaniach líšia. Zhodujú sa v diagnóze od lekárov, v rozhovore o odpustení, v modlitbe a v tom, čo nasledovalo ďalší deň.

    Matka s chlapcom sedia na lavičke pri jazere v parku a trpezlivo kŕmia kačice

    Autizmus a odpustenie: prečo sa Alexander chlapca opýtal na smútok

    Chlapec sa na Alexandra díval so strachom. Alexander sa naňho pozrel s láskou a opýtal sa ho, či ho bolí, že zarmucuje svoju mamičku. Chlapec sa rozplakal a kývol. Alexander mu povedal dobrú správu: že Pán Ježiš prišiel za každým, kto ho potrebuje, a že mu odpúšťa všetky hriechy od narodenia. Podľa Alexandra sa chlapcovi rozžiarili očká. Na otázku, či chce Pána Ježiša pozvať do svojho srdca, opäť kývol.

    Alexander viedol modlitbu za neho a povedal mu, nech každé slovo berie za svoje: „Poď, Pane Ježišu, zaujmi trón môjho srdca, buď mojím Pánom, buď mojím Spasiteľom.“ Potom chlapca pomazal olejom podľa Jakubovho listu:

    „Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia, keď ho v Pánovom mene pomažú olejom.“ – Jakub 5,14

    Alexander v mene Pána Ježiša vyhlásil, že chlapec patrí Pánovi Ježišovi, že je slobodný, a prikázal, aby odišlo všetko, čo mu bránilo hovoriť.

    Redakčne dodávame: Rozhovor o odpustení je Alexandrov spôsob modlitby za dieťa, nie vysvetlenie autizmu. Dieťa s autizmom nie je vinné za svoje ťažkosti a rodičia nie sú vinní za jeho diagnózu.

    Nájdi odpoveď na svoju otázku v kázňach

    Napíš, čo prežívaš alebo čomu chceš porozumieť. Biblický sprievodca prehľadá verejné kázne Alexandra Barkóciho a nájde biblickú odpoveď aj presný čas vo videu.

    Opýtať sa Biblického sprievodcu
    Rodina zbiera jablká v sade a chlapec s úsmevom podáva jablko matke, ktorá sa naňho láskavo pozerá

    Modlitba za dieťa s autizmom: čo sa stalo na druhý deň

    Navonok nebolo vidieť nič. Chlapec v ten deň neprehovoril a odišiel s matkou domov. Alexander nasledujúci deň letel do Sydney, vyše dvetisíc kilometrov ďaleko. Tam mu telefonovala matka: „Predstav si, môj syn išiel do školy.“ Keď sa vrátil domov, ústa mu nezastali. Rozprával všetko, čo sa v škole stalo, čo hovorili spolužiaci a čo učiteľka.

    V Šahách rozpráva Alexander tú istú chvíľu slovami chlapca: „Mama, vieš, čo bolo v škole?“ A hovoril až do večera, kým nezaspal. Matka podľa Alexandra plakala od radosti. Povedala, že toto sa odvtedy, čo syna pozná, nikdy nestalo. Dôležité je, že Alexander to nevidel na vlastné oči. Dozvedel sa to z telefonickej správy a z rozprávania rodiny.

    Chlapec živo rozpráva v autobuse matke o škole a matka sa na neho s radosťou usmieva

    Autizmus a škola: čo povedali učitelia a rodičia

    Rodina sa podľa Alexandra neskôr presťahovala do Queenslandu, k starým rodičom. Rodičia sa rozhodli, že chlapca nedajú do špeciálnej školy, ale rovno do bežnej triedy. Učitelia ho videli ako veľmi schopného a nadaného. V jeho papieroch však bolo napísané, že je autista, a zavolali si rodičov. Pýtali sa, v čom ten chlapec autizmus má. Rodičia museli povedať svoje svedectvo: že Pán Ježiš otvoril jeho jazyk a chlapec odvtedy rozpráva.

    Redakčne dodávame: Toto všetko Alexander sprostredkúva z rozprávania rodičov. Z jeho slov nevieme, ako prebiehalo ďalšie školské ani lekárske posúdenie a či sa diagnóza menila. Preto je výsledok iba svedectvom rodiny, nie lekárskym záverom.

    Matka odprevádza chlapca s batohom k bráne školského dvora, kde ho čaká učiteľka a spolužiaci

    Autizmus a modlitba: Alexander hovorí, že taký prípad nepoznal

    Po príbehu v Šahách Alexander pridáva vetu, ktorú stojí za to prečítať pomaly:

    „Nikdy som ani nepočul, že by sa niečo také stalo, okrem toho, čo je napísané v Písme.“ Príbeh pritom opisuje ako jednu z tisícov svojich skúseností a hovorí ho na povzbudenie viery. Z jedného prípadu preto nerobí pravidlo. V Chebe, kde rozpráva ten istý príbeh, povedal: „Nikdy sa to nedeje tak, ako by si to človek predstavoval. Ale Boh koná.“ A pripomína, že sa nemodlí podľa vlastných predstáv. Nie každá modlitba za chorého dopadne rovnako a o milosti rozhoduje Pán Ježiš, nie človek.

    „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“ – Hebrejom 13,8

    Mladý pastier Dávid pri svojom stáde za súmraku ďakuje Bohu, že ho predivne utvoril

    Ďalšie deti: zmena po malých krokoch

    V apríli 2015 Alexander spomína aj ďalšie dve deti. Iná matka priniesla pätnásťročného chlapca s ťažkým autizmom, ktorý nehovoril. Alexander sa s ním modlil v bočnej miestnosti a prihováral sa mu jednoducho, ako malému dieťaťu. Podľa jeho slov chlapec zopakoval celú modlitbu v angličtine a matka od radosti plakala.

    Druhým je trojročný chlapec, ktorý nehovoril. Alexander sa za neho modlil päťkrát. Po prvej modlitbe podľa neho nebolo vidieť žiadnu zmenu. Po mesiaci matka povedala, že vidí maličký, ale veľmi rozhodný rozdiel. Neskôr chlapec začal rozprávať Alexandrovej manželke slová, v ktorých už boli počuť hlásky, po piatej modlitbe povedal prvé zrozumiteľné slová a na biblickej hodine desať minút pokojne sedel. Aj to je Alexandrovo rozprávanie podľa slov rodičov. Ukazuje, že zmena nemusí prísť naraz.

    Autizmus a lekár: kam s diagnózou, terapiou a otázkami

    „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ – Matúš 9,12

    Ak sa ti zdá, že tvoje dieťa sa vyvíja inak, a trápi ťa to, začni u lekára. Pediater alebo detský psychológ, prípadne detský psychiater posúdi, čo sa deje, a navrhne podporu. O diagnóze, terapii a škole rozhodujú odborníci spolu s rodičmi.

    Redakčne dodávame: Modlitba sa s lekárom nevylučuje. Môžeš sa modliť za dieťa aj za seba a zároveň ho viesť k odborníkom.

    Viac o tom nájdeš v článku Psychológ, psychiater a viera.

    Iný príbeh o dieťati nájdeš v článku Zázračná modlitba: Samuelko s Downovým syndrómom povedal „radšej verím“. Ako rodina s deťmi odovzdáva dom Pánovi Ježišovi, sa dočítaš v článku Rodina a dom pod ochranou Pána Ježiša Krista.

    Rodičia sa pokojne rozprávajú s lekárom v detskej ambulancii, kým sa ich syn hrá s kockami v kúte

    Krátka modlitba na záver

    Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov o odpustení a o dôvere v Pána Ježiša; verš: Žalm 139,14.

    Pane Ježišu,

    ďakujem ti za moje dieťa.

    Ty si ho predivne utvoril a máš ho rád.

    Daj mi trpezlivosť, múdrosť a silu, keď je mi ťažko.

    Požehnaj lekárov, učiteľov a všetkých, ktorí mu pomáhajú.

    Prosím ťa o tvoj pokoj pre naše dieťa aj pre celú rodinu.

    Odovzdávam ti ho celé, a nech sa stane, čo ty uznáš za dobré.

    Amen.

    Ďalšia modlitba za deti a vnúčatá je medzi modlitbami.

    Biblický základ a zdroje

    Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

    Vypočuj si svedectvo

    Prehrať svedectvo od 21:39

    Zdieľať

    Často kladené otázky

    V tomto svedectve podľa matky áno: chlapec, ktorému lekári určili autizmus, začal po modlitbe rozprávať. Alexander Barkóci to rozpráva ako jeden príbeh a sám hovorí, že o niečom takom nepočul. Nie je to sľub pre iné dieťa ani lekárske potvrdenie.

    Autizmus je lekárska diagnóza, ktorú určujú lekári a odborníci. Redakcia dodáva: ak sa o dieťa obávaš, začni u pediatra, detského psychológa alebo detského psychiatra. Tento článok diagnózu neurčuje ani nenahrádza.

    Príznaky a prejavy autizmu posudzuje lekár alebo odborník. Redakcia dodáva: zoznam príznakov tu zámerne nepíšeme, aby si nestanovoval diagnózu sám. Ak si všimneš, že sa dieťa vyvíja inak, obráť sa na pediatra.

    Podľa Alexandra chlapec trpel tým, že zarmucuje mamu. Preto sa ho opýtal, či ho to bolí, a povedal mu, že Pán Ježiš odpúšťa všetky hriechy. Nie je to vysvetlenie autizmu: dieťa s autizmom nie je vinné za svoje ťažkosti.

    O diagnóze rozhodujú lekári a odborníci, nie modlitba ani internetový článok. Podľa rodičov učitelia nevedeli, v čom chlapec autizmus má. Alexander Barkóci však nehovorí o lekárskom vyšetrení, a preto výsledok považujeme len za svedectvo rodiny.

    Po príbehu v Šahách povedal: „Nikdy som ani nepočul, že by sa niečo také stalo, okrem toho, čo je napísané v Písme.“ Hovorí to na povzbudenie viery a je to podľa neho jedna z tisícov skúseností, nie pravidlo.

    Alexander rozpráva o trojročnom chlapcovi, za ktorého sa modlil päťkrát. Po prvej modlitbe nebolo vidieť nič, po mesiaci matka videla malý rozdiel a po piatej modlitbe prišli prvé zrozumiteľné slová. Rozhoduje podľa neho Pán Ježiš, nie naše predstavy.

    Nie. Redakcia dodáva: autizmus nie je vinou rodičov ani dieťaťa. V príbehu chlapca z Austrálie Alexander Barkóci vinu rodičov ani matky nepripisuje.

    Nie. Redakcia dodáva: terapiu, lieky ani podporu v škole nemeň bez lekára. Modlitba sa s lekárom nevylučuje. Môžeš sa modliť a zároveň sa riadiť radami odborníkov.

    Nie je overený lekárskou dokumentáciou. Alexander Barkóci sprostredkúva rozprávanie matky a rodičov, a niektoré podrobnosti sa v jeho prednáškach líšia, napríklad vek chlapca alebo to, či vedel hovoriť. Preto ho čítaj ako svedectvo, nie ako lekársky dôkaz.

    Povzbudenie do e-mailu

    Zamyslenia z Božieho slova a termíny evanjelizácií do e-mailu.

    „Hľaďme na Ježiša, pôvodcu a završiteľa viery." (Hebr 12:2)

    Obsah bez spamu, s možnosťou odhlásenia kedykoľvek.

    Prihlásením sa súhlasíte s našimi Zásadami ochrany osobných údajov a dávate súhlas na prijímanie noviniek od našej spoločnosti.