Biblický sprievodca
    Nový život

    Duchovné príčiny chorôb: čo Alexander Barkóci hovorí o chorobe, duši a pokání

    Duchovné príčiny chorôb podľa Biblie: čo hovorí Alexander Barkóci o chorobe, strese, horkosti a pokání. Podľa redakcie lekár a lieky na prvom mieste.

    Tím Alexandra Barkóciho
    18. novembra 2026 8 min čítania
    Žena v kaviarni vyhadzuje pokrčený papier s veštbou do koša a nehľadá pomoc v okultizme
    TL;DR

    Redakcia pripomína: choroba patrí najprv k lekárovi. Až potom sa dá pýtať na duchovný rozmer: stres a strach, horkosť a neodpustenie, okultné praktiky. Alexander Barkóci o tom hovorí ako kazateľ a výslovne dodáva, že nie každá choroba je trest (Ján 9) a že Boh chce každého spasiť, no nie každý chorý sa v tomto živote uzdraví. Čo hovorí a ako jeho slová čítať?

    Obsah článku

    Duchovné príčiny chorôb

    „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.“ – Ján 9,3

    Redakcia pripomína: choroba patrí najprv k lekárovi a lieky nevysadzuj bez lekára. Až potom sa môžeš spýtať, či má aj duchovný rozmer. Duchovné príčiny chorôb sú téma, pri ktorej sa ľahko ublíži chorému, jeho rodine aj viere. Alexander Barkóci o nej nehovorí ako lekár, ale ako kazateľ: spomína stres, strach, horkosť, neodpustenie a okultné praktiky. Výslovne však hovorí aj to, že nie každá choroba je trest a že Boh chce každého spasiť, no nie každý chorý sa v tomto živote uzdraví. V článku nájdeš, čo hovorí, a ako jeho slová čítať múdro.

    Redakčne spracované podľa prednášok Alexandra Barkóciho. Článok nenahrádza lekársku starostlivosť ani diagnózu. Alexander nie je lekár a o príčine choroby konkrétneho človeka nesúdime. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

    Duchovné príčiny chorôb: najprv lekár, potom duchovný rozmer

    Redakcia pripomína: choroba je najprv vec tela. Ak ťa niečo bolí, nechaj sa vyšetriť, užívaj predpísané lieky a neprestávaj ich brať na vlastnú päsť, aj keď sa modlíš a veríš. Aj Pán Ježiš (Kristus) hovorí, že lekára potrebujú chorí:

    „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ – Matúš 9,12

    Alexandrov príbeh s okom síce začal u lekárov, no skončil inak. Keď mu raz ochabol očný nerv a začal vidieť dvojmo, zobrali ho do nemocnice, kde sa oňho starala lekárka, ktorá do toho dala všetko svoje poznanie. Stav sa však zhoršoval a lekári mu napokon povedali, že už nevedia, čo robiť, a pošlú ho domov. Ako to pokračovalo, nájdeš nižšie v časti o horkosti a pokání. Podľa redakcie nie je duchovný rozmer náhrada medicíny, ale otázka navyše: je v mojom živote niečo, čo ešte nesiem pred Boha? Taká otázka nevyrieši každú diagnózu, ale môže ti vrátiť pokoj v srdci, a to je hodnotné aj vtedy, keď choroba zostane. Ako spolu súvisí modlitba a liečba, nájdeš aj v článku Môže mať kresťan depresiu a úzkosť.

    Lekárka v ambulancii pozorne počúva staršieho pacienta, lebo choroba patrí najprv k lekárovi

    Psychické príčiny chorôb: stres, strach a nepozornosť

    Na otázku z publika, či majú všetky choroby duchovný pôvod, odpovedá Alexander najprv veľmi prízemne. Podľa neho je 80 % chorôb, ktoré lekári diagnostikujú, psychosomatického pôvodu, teda spojených s tým, ako človek prežíva stres a strach; dodáva, že to vedia aj lekári a že medzi poslucháčmi sú takí, čo to môžu potvrdiť. Hneď však hovorí: „Nie všetky.“

    Redakčne dodávame: číslo 80 % je Alexandrovo tvrdenie z kázne, uvedené bez zdroja. Redakcia ho neoverila a nepredkladá ho ako výsledok výskumu.

    Ukazuje to na palci. Kým naň nemyslíš, necítiš ho, a len čo naň pomyslíš, začne sa ozývať. Keď sa niečo ozve v tele a človek sa vystraší a stále si to uvedomuje, vzniká stres a bolesť sa môže stupňovať. Najcitlivejší býva orgán, ktorý bol najčastejšie prechladnutý, liečený alebo zanedbaný. Sám zažil, že keď sa obával, aby sa mu na prieduškách či pľúcach neobjavila rakovina, kašeľ sa len zhoršoval, až kým povedal: „Dosť, krv a obeť Baránka Ježiša Krista, som zdravý a s týmto sa viacej nebudem zaoberať.“ A prestal kašľať.

    Redakčne dodávame: nie je to rada ignorovať príznaky. Kašeľ, bolesť či zmena, ktorá trvá, patrí k lekárovi.

    Alexander radí nenechať strach rásť. Nestresové vnímanie vecí podľa neho posilňuje imunitu a človeka oslobodzuje. Sám hovorí, že jeho najkrajším plánom je stretnúť sa s Pánom Ježišom (Kristom), a preto sa nenechá strachom ovládať. Redakcia k tomu pripomína slová o radosti v Pánovi (Nehemiáš 8,10).

    Viac o emóciách a tele nájdeš v článku Psychosomatika a viera: ako zlé emócie pôsobia na telo a o strachu v článku Ako prekonať strach podľa Biblie.

    Nájdi odpoveď na svoju otázku v kázňach

    Napíš, čo prežívaš alebo čomu chceš porozumieť. Biblický sprievodca prehľadá verejné kázne Alexandra Barkóciho a nájde biblickú odpoveď aj presný čas vo videu.

    Opýtať sa Biblického sprievodcu
    Napätá žena čaká na autobusovej zastávke a prežíva stres a strach, ktoré sa môžu ozvať aj v tele

    Nie každá choroba je trest: ako čítať duchovné príčiny chorôb

    Najdôležitejšia veta tohto článku patrí Pánovi Ježišovi (Kristovi). Učeníci sa pýtali, kto zhrešil, že sa človek narodil slepý, on, či jeho rodičia. Odpoveď čítaš hore: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili.“ Alexander sa na ňu odvoláva. Podľa neho je za veľkou časťou chorôb nepozornosť a zanedbanie a ak aj nepozornosť nazveme hriechom, potom podľa neho platí, že „to najvyššie percento, aké si viete predstaviť“ chorôb má za sebou nedbalosť alebo hriech. Výnimkou sú choroby, za ktorými nestojí hriech, ale ktoré sú „pre slávu Božiu“, a koľko ich je, nevie ani on.

    Rozlišuje aj medzi spasením a uzdravením. Boh nás vedie svojimi cestami, ktoré nie sú naše cesty (Izaiáš 55,8–9). Učenie, že Boh chce, aby boli všetci zdraví, nazýva klamstvom. Chce, aby boli všetci zachránení. Sám sa modlí s vierou, no na konci vždy dodá: „Otče, staň sa tvoja vôľa.“ A chváli Boha aj za nevypočuté modlitby.

    Redakčná poznámka: Článok vyberá z kázní iba niektoré úseky a nepodáva Alexandrovo učenie o chorobe celé. Alexander hovorí o chorobách aj ostrejšie, a to aj v kázni z Děčína (1795), z ktorej pochádza príbeh o oku: o rodine, v ktorej majú cukrovku stará mama, dcéra aj desaťročná vnučka, hovorí „To je kliatba… A za tým sú hriechy“ a podobne hovorí o očných problémoch, ktoré idú „z generácie na generácie“. Redakcia tieto výroky nepredkladá ako pravidlo na posudzovanie chorých; odkazy na zdrojové kázne nájdeš nižšie. Tento článok z jeho slov nerobí pevný zoznam „táto choroba, tento hriech“, neobviňuje chorého ani jeho rodičov, nesľubuje uzdravenie každému, kto sa modlí a verí, a nikoho nevyzýva, aby prestal chodiť k lekárovi alebo brať lieky bez jeho rady.

    Pán Ježiš s učeníkmi pri slepom mužovi pri jeruzalemskej bráne: choroba nie je vždy trest za hriech

    Duševné príčiny chorôb: horkosť, neodpustenie a pokánie

    Druhú oblasť Alexander ukazuje na vlastnom príbehu. Keď ho niekto hlboko zranil, zahorkol a v srdci mu zostalo niečo nevysporiadané s Pánom aj s ľuďmi. Potom prišlo dvojité videnie a nefungujúci očný nerv. Podľa jeho slov mu cez lieky vyskočil cukor a tlak tak vysoko, že mu už nemohli dávať ďalšie lieky; primárka mu napokon povedala, že už nevedia, čo robiť, a pošlú ho domov. Ešte v pondelok, utorok a stredu obchádzal lekárov, všetci len krútili hlavami a on povedal, že ide k svojmu lekárovi, k Pánovi Ježišovi (Kristovi). Činil pokánie: prosil Pána Ježiša (Krista) o odpustenie za svoju paličatosť. Podľa vlastných slov sa mu potom zrak vrátil „bez jednej tabletky, bez jediného lekárskeho zásahu“ a okuliare už nepotrebuje. Z toho robí všeobecnejší záver: je to podľa neho „jedno veľké tajomstvo“, že „pokáním… odoberáme právo tomu zlému, lebo duch nemoci, to je duch satana“, a keď človek činí pokánie a dostane sa „do Božej poslušnosti, Pán Boh zoberie to všetko“.

    Redakčne dodávame: je to jeho osobné svedectvo, nie návod ani sľub. Nemusí sa to opakovať a redakcia nikoho nevyzýva, aby vynechal lekárske vyšetrenie alebo liečbu.

    Písmo hovorí o tom istom jednoducho:

    „Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“ – Efezanom 4,26–27

    Srdce, v ktorom leží krivda, je zaťažené a môže sa to prejaviť aj na tele. Redakcia z toho nevyvodzuje, že každý chorý musel zahorknúť. Alexander hovorí, že je dobré vyčistiť si srdce: zmieriť sa, odpustiť, vyznať Pánovi, čo nás tlačí. Pomôže ti článok Ako odpustiť človeku, ktorý mi ublížil. Dodáva, že na to nemá šablónu: každého vedie Duch Svätý inak.

    Matka a dospelá dcéra sa po zmierení pokojne rozprávajú pri prechádzke pozdĺž rieky

    Cudzí bohovia a okultizmus: keď človek hľadá pomoc inde

    Tretí rozmer volá Alexander cudzí bohovia. Nemyslí tým len Dagona či Baala z Biblie. Je to všetko, čo je pre nás dôležitejšie než Pán Ježiš (Kristus): plány, podnikanie, vzťahy, ale aj veštkyne, kyvadlá či platený okultný kurz.

    „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ – 2. Mojžišova 20,3

    Odvoláva sa na Božie slovo Izraelitom, že ak ho budú poslúchať, nedopustí na nich chorobu, akú dopustil na Egypťanov, lebo je ich lekár (2. Mojžišova 15,26). Záruku zdravej cirkvi vidí v čistom nasledovaní Pána Ježiša (Krista). Kto mieša sväté s nesvätým, tomu podľa neho „budú padať plány“ a „bude padať zdravie“. Kázeň má v názve priamo „Cudzí bohovia spôsobujú choroby“.

    Redakčne dodávame: je to varovanie pre vlastný život a pre cirkev ako celok, nie kľúč na posudzovanie chorého. Aj veriaci ľudia v Biblii boli chorí.

    Alexander zdôrazňuje strach, ktorý okultné veci prinášajú. Rozpráva o mladej žene, ktorej veštkyňa predpovedala, že zomrie v tridsiatich rokoch. Triasla sa, nemohla spať a psychicky upadala. Alexander jej otvoril Písmo, ona prijala Pána Ježiša (Krista) a odišla s radosťou. Veštkyňa podľa neho povie veľa pravdepodobných vecí a potom jednu strašnú. Človek potom čaká smrť a tragédie, hoci Pán Ježiš (Kristus) sľúbil, že je s nami po všetky dni (Matúš 28,20). Viac nájdeš v článku Čo je okultizmus a prečo sa mu vyhýbať a o tele, ktoré patrí Pánovi, v článku Telo ako chrám Ducha Svätého.

    Muž sedí sám na lavičke v parku a pokojne rozmýšľa o svojom zdraví, duši a Božom pokoji

    Krátka modlitba na záver

    Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov o chorobe, srdci a dôvere v Pána Ježiša.

    Pane Ježišu,

    prinášam ti svoje telo, svoju chorobu a svoje obavy.

    Ďakujem ti za lekárov a za liečbu, ktorú mám k dispozícii.

    Odpusť mi, ak som v srdci držal horkosť alebo neodpustenie, a pomôž mi odpustiť.

    Zbav ma strachu z toho, čo príde.

    Nechcem mať nič dôležitejšie než teba.

    Nepýtam sa, kto za to môže, prosím, buď pri mne.

    Ak je to tvoja vôľa, uzdrav ma, a ak nie, daj mi silu a pokoj.

    Staň sa tvoja vôľa.

    Amen.

    Ďalšia najsilnejšia modlitba za uzdravenie je medzi modlitbami.

    Manželia na terase domu sa ráno v tichosti modlia a odovzdávajú Pánovi Ježišovi chorobu aj obavy

    Biblický základ a zdroje

    Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

    Vypočuj si výklad

    Prehrať výklad od 00:00

    Zdieľať

    Často kladené otázky

    Nie všetky. Alexander Barkóci hovorí, že veľa chorôb súvisí so stresom, strachom a nepozornosťou, niektoré s horkosťou či okultnými praktikami. Ak nepozornosť nenazývame hriechom, tak podľa neho nie všetky choroby pochádzajú z hriechu; ak ju hriechom nazveme, potom podľa neho za „najvyšším percentom, aké si viete predstaviť“, stojí nedbalosť alebo hriech. Pán Ježiš (Kristus) o slepom od narodenia hovorí: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili“ (Ján 9,2–3).

    Biblia nedáva zoznam príčin. Alexander z Písma spomína stres a strach, nevyriešenú horkosť a neodpustenie, okultné praktiky a „cudzích bohov“, teda všetko, čo je pre nás dôležitejšie než Pán Ježiš (Kristus). Zároveň zdôrazňuje, že nie každá choroba je trest. Redakcia dodáva, že chorého nemáme obviňovať.

    Redakčné rozlíšenie (Alexander ho takto nerobí): duševné a psychické príčiny chorôb sú stres, strach, hnev či dlhodobá krivda, ktoré zaťažujú nervovú sústavu a telo. Duchovné príčiny podľa Alexandra ležia vo vzťahu k Bohu a k ľuďom: horkosť, neodpustenie, okultizmus. Obe sa prelínajú. Redakcia dodáva: psychické ťažkosti nie sú hriech ani slabá viera, patria k lekárovi alebo psychológovi.

    Nie. Pán Ježiš (Kristus) to pri slepom od narodenia výslovne popiera (Ján 9,2–3). Alexander dodáva, že sú aj choroby, za ktorými nestojí hriech a ktoré sú „pripravené pre slávu Božiu“, a koľko ich je, nevie; zároveň hovorí, že za „najvyšším percentom“ chorôb stojí nedbalosť alebo hriech, ak nepozornosť nazveme hriechom. Redakcia dodáva: chorého ani jeho rodičov preto neobviňuj a o príčine cudzej choroby nesúď.

    Podľa Alexandra chce Boh, aby boli všetci spasení, ale nie každý je v tomto živote uzdravený. Učenie, že Boh chce všetkých zdravých, nazýva klamstvom. Modlí sa s vierou, no na konci hovorí „Otče, staň sa tvoja vôľa“ a chváli Boha aj za nevypočuté modlitby. Redakcia dodáva: žiadny sľub uzdravenia z toho nevyplýva.

    Alexander opisuje, že po zranení zahorkol, potom mal problém s očným nervom a po pokání sa mu zrak vrátil. Radí preto nenosiť krivdu cez noc (Efezanom 4,26–27). Je to jeho osobné svedectvo, ktoré sám nazýva „jedno veľké tajomstvo“: pokáním podľa neho „odoberáme právo tomu zlému“. Redakcia to berie ako svedectvo, nie ako pravidlo pre každého, a nikoho nevyzýva vynechať lekárske vyšetrenie.

    Alexander varuje pred veštkyňami, kyvadlami a okultnými kurzami, lebo prinášajú strach. Opisuje ženu, ktorej predpoveď smrti vzala spánok a pokoj a ktorá po prijatí Pána Ježiša (Krista) odišla s radosťou. Varovanie sa týka okultizmu, nie lekárov.

    V prednáškach, z ktorých článok vychádza, Alexander o kožných chorobách nehovorí, preto im nepripisujeme žiadnu „duchovnú príčinu“. Kožné ťažkosti môžu mať veľa príčin, od alergie po stres. Choď k dermatológovi a trápenie v srdci môžeš popri tom odovzdať Pánovi Ježišovi (Kristovi).

    Ani o chorobách nôh nedáva Alexander v týchto prednáškach zoznam príčin. Spomína človeka s ťažkou chorobou nôh (zle prekrvené, čierne, pripravené na amputáciu), za ktorého sa modlil, no nehovorí, že bola trestom. V kázni z Děčína (1795) rozpráva aj o vlastnom bolestivom kolene po období melanchólie, ktorej podľa vlastných slov „prepadol“: „Ja potrebujem pokánie, ja nepotrebujem obstreky.“ Keď potom bol v Božej prítomnosti, „v tej chvíli“ podľa svojich slov „pocítil dotyk na kolene“. Redakcia dodáva: bolesti či poruchy chôdze patria k lekárovi, podľa príznakov k ortopédovi, cievnemu alebo nervovému lekárovi.

    Alexander rozpráva o vlastnom prípade: ochabnutý očný nerv, dvojité videnie, lekári, ktorí to napokon vzdali, a pokánie z horkosti, po ktorom sa mu zrak podľa jeho slov vrátil bez tabletky a lekárskeho zásahu. V tej istej kázni (1795) hovorí aj o iných očných ťažkostiach, ktoré podľa neho idú „z generácie na generácie“ a „za tým sú hriechy“. Redakcia z toho nerobí pravidlo pre každého, kto zle vidí: zhoršený zrak patrí k očnému lekárovi, ktorý zistí príčinu.

    Redakčná odpoveď: nie. Lieky nevysadzuj bez lekára, ani keď sa modlíš a veríš. V spomínanom príbehu Alexander opisuje, že lekári to napokon vzdali a zrak sa mu vrátil po pokání bez tabletky a lekárskeho zásahu; o bolesti kolena v tej istej kázni hovorí: „Ja potrebujem pokánie, ja nepotrebujem obstreky.“ Je to jeho osobné svedectvo a redakcia ho nepodáva ako návod. Podľa redakcie duchovný rozmer, pokánie a modlitba liečbu dopĺňajú, nenahrádzajú ju. Viac v článku Môže mať kresťan depresiu a úzkosť.

    Povzbudenie do e-mailu

    Zamyslenia z Božieho slova a termíny evanjelizácií do e-mailu.

    „Hľaďme na Ježiša, pôvodcu a završiteľa viery." (Hebr 12:2)

    Obsah bez spamu, s možnosťou odhlásenia kedykoľvek.

    Prihlásením sa súhlasíte s našimi Zásadami ochrany osobných údajov a dávate súhlas na prijímanie noviniek od našej spoločnosti.