Nový život s Kristom: rast potrebuje trpezlivosť

Ako rásť s Kristom a mať trpezlivosť s tými, ktorí iba začínajú? Obrazy dieťaťa, rastliny a prijatia nových veriacich z troch Alexandrových prednášok. Nový život s Kristom sa rozvíja postupne. Alexander Barkóci vysvetľuje, prečo pri duchovnom raste potrebujeme pokánie, modlitbu a trpezlivosť s druhými.

Nový život s Kristom

Nový život s Kristom sa rozvíja. Človek, ktorý uveril, sa ešte potrebuje učiť, prijímať pravdu a meniť svoje konanie. Alexander Barkóci pripomína, že Pán Boh má s naším rastom trpezlivosť. Rovnakú trpezlivosť potrebujeme aj my pri ľuďoch, ktorí iba začínajú.

Redakčne spracované podľa vyučovania Alexandra Barkóciho. Fotky sú ilustračné.

Nový život potrebuje čas aj viditeľný rast

Keď zo zrna vyjde výhonok, ešte nemá konečnú podobu. Najprv sa objavia malé lístky, potom rastlina rastie ďalej. Alexander týmto obrazom približuje aj náš vývoj s Pánom Ježišom. Boh vidí začiatok a má trpezlivosť s tým, čo sa ešte len rozvíja.

Keby s nami túto trpezlivosť nemal, podľa Alexandra by pred Ním neobstál ani jeden z nás. Zároveň však pripomína Pavlovo povzbudenie, aby bol náš pokrok zjavný. Na rastline vidieť, že pribudli listy. Aj v živote veriaceho sa má prejavovať Kristus: v jeho myslení, slovách a konaní.

Znovuzrodenie podľa Biblie má svoj začiatok, ale tým sa celý život s Pánom neuzatvára. Alexander túži, aby Kristus prenikal všetkými oblasťami jeho života. Preto hovorí o raste, ktorý pokračuje aj po prvom vyznaní viery.

Ako konať pokánie, keď chcem byť hneď veľký?

Dieťa sa oblečie a predstavuje si, že je generálom alebo pilotom. Stále však zostáva dieťaťom. Podobne sa podľa Alexandra môžeme správať aj v kresťanskom živote: chceme byť veľkí, vystupujeme ako veľkí, ale ešte sme neprešli potrebným vývojom.

Preto sa nepýta iba na to, koľko rokov človek chodí do zhromaždenia. Pýta sa, nakoľko svoje myšlienky podriadil Pánu Ježišovi a nakoľko sa jeho charakter podobá Kristovmu v ťažkých chvíľach. Roky samy za nás túto odpoveď nedajú.

Pokánie a duchovná bdelosť sa dotýkajú aj našich predstáv o sebe. Keď zistíme, že sme rozmýšľali nesprávne, máme svoje myslenie zmeniť. Alexander sám priznáva, že pravda, ktorú počul od blízkeho človeka, ho viedla k pokániu a zmene charakteru.

Trpezlivosť s človekom, ktorý iba začína

V jednej prednáške rozpráva o ľuďoch, ktorí prichádzali do spoločenstva s úprimnou radosťou, že spoznali Pána Ježiša. Očakávali, že sa z ich príchodu budú radovať aj ostatní. Nie všetci však zodpovedali predstavám, ktoré o nich mali starší veriaci.

Spomína ženu, ktorá prišla v šortkách. Sám ju ešte nestihol v mnohých veciach poučiť, no už prišlo pohoršenie. Pri tomto príklade vysvetľuje, že v cirkvi treba trpezlivosť a čas na výchovu.

Používa veľmi obyčajný obraz: keď sa malé dieťa zašpiní, rodič ho umyje. Špinavú vodu vyleje a dieťa si nechá. Nevyhodí ho spolu s vodou ani mu pre jeho nečistotu nepovie, že už nie je jeho dieťaťom.

Takúto trpezlivú lásku potrebuje aj človek na začiatku viery. Má sa učiť a napraviť, čo je nesprávne. Ten, kto mu pomáha, však môže tvrdosťou zraniť a odradiť. Alexander pripomína, že pri výchove druhých sa ešte vychovávame aj my sami. Aj naša reakcia ukazuje, koľko lásky máme.

Osobná modlitba vedie aj k záujmu o druhého

Alexander opisuje, ako ráno odovzdáva deň Pánu Ježišovi, ďakuje Mu a potom si všíma ľudí a príležitosti, ktoré prichádzajú. Osobná modlitba tak pokračuje aj v stretnutiach počas dňa.

V spoločenstve povzbudzuje k jednoduchému záujmu: opýtať sa brata alebo sestry, ako sa má a čo prežíva. Keď človek povie o svojej potrebe, môžeme sa spolu modliť. Rast sa odohráva aj v tejto ochote venovať druhému čas.

Pánu Ježišovi máme predkladať tiež vlastné myšlienky a prosiť Ho o pomoc, aby sme v sebe nepestovali hnev, neodpustenie a horkosť. Na takéto hľadanie vedenia nadväzuje modlitba k Duchu Svätému za pravdu a vedenie.

Ježiš Kristus má trpezlivosť aj s učeníkmi

Alexander pripomína, že aj učeníci mali vlastné predstavy o svojom postavení. Chceli miesta po Pánovej pravici a ľavici. Keď sa ich predstavy zrútili, Peter išiel loviť ryby a ďalší išli s ním. Pán Ježiš k nim znovu prišiel.

Aj na tomto ukazuje Jeho trpezlivosť. Učeníkov ďalej oslovuje a vedie. Preto sa máme aj my navzájom prijímať a učiť sa Kristovmu zmýšľaniu.

Človek pritom nemusí čakať na úplnú zrelosť, aby bol užitočný. Alexander povzbudzuje, že aj na začiatku môže prinášať ovocie, keď úprimne miluje Pána Ježiša a slúži Mu.

Krátka modlitba na záver

Redakčne skrátené prosby zo záveru prednášky o našich predstavách.

Pane Ježišu,

veď nás do pokory a blízkosti s Tebou.

Nech na zlé odpovedáme dobrým, na nelásku láskou a na netrpezlivosť trpezlivosťou.

Nech naše slová potešujú a pozdvihujú.

Nech sa Tvoja láska prejavuje v našich srdciach a životoch.

Amen.

Biblický základ a zdroje

1. Timotejovi 4,15–16 pripomína viditeľný pokrok a vytrvalosť. Efezanom 4,1–3 spája spoločný život s pokorou, trpezlivosťou a láskou. K príbehu učeníkov patria Matúš 20,20–28 a Ján 21,1–17.

• 2145. Návrat ku Kristovi – časť 1: 1:03:20–1:15:27, zrelosť a pokánie; 1:34:34–1:36:11, ovocie aj na začiatku.

• 2187. Ajhľa, činím všetko nové! – časť 3: 1:03:32–1:07:53, rast a Božia trpezlivosť.

• 2196. Naše vlastné predstavy sú prekážkou Božieho kráľovstva: 29:03–36:49, prijatie nových veriacich; 39:47–43:07, záujem; 58:30–1:03:14, učeníci; 1:20:15–1:22:59, modlitba.

Vypočuj si výklad o trpezlivosti

Alexander vysvetľuje, prečo nový veriaci potrebuje čas, výchovu a lásku.

Prehrať výklad od 30:41