Svedectvo Csongora: Nevedel ani žiť, ani zomrieť
Csongor požiadal pri ceste o pomoc. Keď odovzdal život Pánu Ježišovi, jeho vlastná zmena sa stala svedectvom pre ľudí, ktorých denne stretával.

Alexander Barkóci opisuje stretnutie s mladým stopárom Csongorom, ktorý nevedel ani žiť, ani zomrieť. Spoznaj svedectvo o obrátení, novom živote s Pánom Ježišom a jednoduchom osobnom svedectve, cez ktoré sa evanjelium dostalo k desiatkam ľudí.
Obsah článku
Svedectvo Csongora: Keď povedal „Neviem ani žiť, ani zomrieť“
Alexander Barkóci sa ponáhľal do zhromaždenia, kde mal kázať. Pri ceste uvidel mladého stopára s batohom, no nechcel zastaviť. Keď ho minul, stratil vnútorný pokoj. Asi po päťdesiatich metroch zabrzdil a počkal, kým muž príde k autu.
Netušil, že toto krátke zdržanie bude začiatkom dlhoročného priateľstva a služby. Mladý muž sa volal Csongor. Keď zistil, že Alexander je kazateľ, vyslovil vetu, ktorá odhalila jeho hlbokú životnú krízu:
„Ja neviem ani žiť, ani zomrieť. Pomôžte mi.“
Podľa Alexandrovho svedectva Csongor neskôr odovzdal svoj život Pánu Ježišovi. Ako zlatník poznal mnohých ľudí v meste a začal im jednoducho hovoriť o tom, čo Kristus urobil v jeho živote. Človek, ktorý nevedel, ako ďalej, sa stal služobníkom a spolupracovníkom, cez ktorého sa k evanjeliu v krátkej dobe dostali desiatky ďalších ľudí.
„Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“
Lukáš 19,10
Stručné zhrnutie
Alexander Barkóci opisuje, ako pri ceste stretol mladého stopára Csongora, ktorý ho požiadal o pomoc slovami, že nevie ani žiť, ani zomrieť. Alexander mu povedal, že ak odovzdá svoje srdce Pánu Ježišovi, Boh môže jeho život použiť. Csongor podľa svedectva uveril v Pána Ježiša a začal o svojej zmene hovoriť ľuďom, ktorých poznal zo zlatníckej dielne. Nepredstieral, že už všetkému rozumie. Keď sa ho pýtali na vieru, spojil ich s kazateľom, ktorý ho vyučoval. Z jedného stretnutia pri ceste tak postupne vznikli vzťahy, rozhovory a príležitosti, cez ktoré počuli evanjelium desiatky ľudí.
Alexander ho najprv minul
Keď Alexander prišiel s manželkou Zuzkou slúžiť do Komárna, podľa svojich slov tam poznal najmä približne tridsať členov miestneho zboru. Túžil zasiahnuť aj ďalších ľudí v meste, no nepoznal ich a nemal k nim prirodzený prístup. S manželkou sa preto modlili a postili.
Jedného dňa sa Alexander ponáhľal do zhromaždenia. Pri ceste zbadal mladého muža s batohom, ktorý stopoval. Nechcel ho vziať, pretože sa obával, že príde neskoro. Prešiel okolo neho, ale po niekoľkých desiatkach metrov stratil pokoj. Zastal a počkal.
Táto časť svedectva je veľmi ľudská. Alexander sa nepredstavuje ako človek, ktorý v každej chvíli dokonale rozoznal Božie vedenie. Priznáva, že stopára chcel obísť a že ho jeho pomalý príchod k autu dokonca hneval. Rozhodujúce však bolo, že sa nechal zastaviť a napravil svoje prvé rozhodnutie.
Nie každé zdržanie je Božím znamením a nie každý vnútorný pocit je Božím hlasom. Tento konkrétny príbeh však ukazuje, že človek môže byť taký sústredený na svoju náboženskú povinnosť, až takmer prehliadne človeka, ku ktorému mal práve prejaviť lásku.
„Neviem ani žiť, ani zomrieť“
Keď Csongor prišiel k autu, opýtal sa Alexandra, kam sa ponáhľa. Alexander mu povedal, že ide do zhromaždenia kázať Božie slovo. Csongor sa ho spýtal, či je farár. Alexander stručne odpovedal, že je „také niečo“, a vyzval ho, aby si rýchlo sadol.
Potom prišla prosba o pomoc:
„Ja neviem ani žiť, ani zomrieť. Pomôžte mi.“
Alexander podľa svojho rozprávania v tej chvíli Csongora nepokarhal za slabosť ani mu nepovedal, aby sa jednoducho viac snažil. Hovoril mu o tom, čo môže Pán Ježiš urobiť s odovzdaným životom. Povedal mu, že je Bohom vyvolenou nádobou a že ak odovzdá svoje srdce Pánu Ježišovi, Boh ho bude používať a stane sa Jeho služobníkom.
Najväčšou nádejou zúfalého človeka nie je fráza, že všetko nejako dobre dopadne. Potrebuje pravdu, bezpečnú pomoc a ľudí, ktorí pri ňom zostanú. Potrebuje tiež počuť, že môže volať k Pánu Ježišovi a prísť k Nemu taký, aký je.
„Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený.“
Rimanom 10,13
Vyvolená nádoba, ktorej ešte nerozumel
Alexander použil biblický obraz nádoby, ktorú si Boh vyberá pre svoju službu. Csongor mu však v tej chvíli nerozumel. Slovo „nádoba“ si predstavil doslovne, ako hrniec s ušami, a Alexandrove vyjadrenie ho skôr zmiatlo než povzbudilo.
Tento detail robí svedectvo dôveryhodne obyčajným. Obrátenie človeka sa nemusí začať tým, že okamžite porozumie kresťanskému slovníku. Nový človek nemusí vedieť, čo znamenajú výrazy ako spasenie, znovuzrodenie, posvätenie alebo Božia nádoba.
Preto nestačí vysloviť náboženskú vetu. Potrebujeme zostať pri človeku, vysvetľovať mu evanjelium zrozumiteľne a ukázať mu v Božom slove, kto je Pán Ježiš. Csongorovo nepochopenie nebolo koncom rozhovoru. Stalo sa iba jedným z prvých krokov na ceste, počas ktorej sa učil poznávať Krista.
Podľa Alexandra sa po desaťročiach ukázalo, že slová o službe neboli prázdnym povzbudením. Csongor sa stal jeho blízkym spolupracovníkom a človekom, ktorého život ukazoval na Pána Ježiša.
„Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“
2. Korinťanom 5,17
Šťastie nehľadal v talizmanoch
Csongor pracoval ako zlatník a vďaka svojmu remeslu poznal veľkú časť mesta. Ľudia mu prinášali retiazky, šperky a podľa Alexandrovho rozprávania aj predmety, ktoré považovali za talizmany pre šťastie.
Práve v dielni vznikali prirodzené rozhovory. Keď ľudia hovorili, že predmet nosia pre šťastie, Csongor im povedal, že on našiel svoje šťastie inde — v Pánu Ježišovi Kristovi. Nehovoril im iba názor na ich predmet. Rozprával im, aký bol jeho vlastný život a čo v ňom Kristus zmenil.
Svedectvo preto nebolo sporom o šperk. Bolo porovnaním dvoch základov dôvery. Predmet môže mať finančnú alebo rodinnú hodnotu, no nemôže človeka zmieriť s Bohom, odpustiť mu hriech ani mu dať nový život. Nádej Csongora už nestála na veci, ktorú mohol vyrobiť alebo opraviť. Stála na živom Pánu Ježišovi.
„Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“
Ján 8,36
Nepredstieral, že už všetko vie
Keď sa ľudia Csongora pýtali, či im môže povedať viac, odpovedal podľa Alexandrovho svedectva veľmi pokorne. Priznal, že sa obrátil iba nedávno a ešte veľa nevie. Zároveň ich ponúkol, že ich spojí s kazateľom, ktorý ho vyučuje.
Toto je dôležitá podoba zdravého svedectva. Nový veriaci nemusí byť odborníkom na každú biblickú otázku, aby mohol povedať, čo s ním Pán Ježiš urobil. Zároveň nemá predstierať istotu tam, kde ešte potrebuje rásť.
Csongor urobil obe veci správne: nezamlčal svoju skúsenosť s Kristom a nepripisoval si poznanie, ktoré ešte nemal. Privádzal ľudí k ďalšiemu vyučovaniu a do spoločenstva, kde mohli počuť Božie slovo.
Pán Ježiš podobne poslal oslobodeného človeka späť k jeho blízkym, aby im povedal, čo pre neho Boh urobil:
„Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“
Marek 5,19
Z jedného stretnutia prišli desiatky ľudí
Alexander v prednáškach opisuje, že cez Csongorove vzťahy sa v krátkom čase k evanjeliu dostali desiatky ľudí. V jednom rozprávaní hovorí približne o sedemdesiatich ľuďoch; v druhom spomína pôvodných tridsať členov zboru a sedemdesiat nových ľudí.
Alexander nepoznal mesto tak ako Csongor. Csongor zase spočiatku nemal toľko biblického poznania ako Alexander. Jeden mohol vydať osobné svedectvo a otvoriť dvere medzi svojimi známymi, druhý ich mohol ďalej vyučovať a viesť.
Tento príbeh ukazuje, že služba nie je predstavením jedného nadaného človeka. Jeden zaseje, druhý polieva a Boh dáva vzrast. Každý má zostať verný tomu, čo dostal, a nezabudnúť, komu patrí výsledok.
„Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast.“
1. Korinťanom 3,6–7
Čo si môžeme z Csongorovho svedectva odniesť?
1. Neobíď človeka pre svoju náboženskú povinnosť
Alexander sa ponáhľal kázať, no človek, ktorému mal práve poslúžiť, stál pri ceste. Program a služba sú dôležité, ale nesmú nás urobiť necitlivými voči konkrétnemu človeku.
2. Ber vážne vetu človeka, ktorý nevie, ako ďalej
Slová o tom, že niekto nevie žiť ani zomrieť, nemáme zľahčovať ani prekryť rýchlou duchovnou frázou. Zostaň pri ňom, pomôž mu dostať sa do bezpečia a podľa potreby vyhľadajte odbornú pomoc. Zároveň sa za neho môžeš modliť a hovoriť mu o nádeji v Pánu Ježišovi.
3. Hovor o tom, čo Pán Ježiš urobil s Tebou
Osobné svedectvo nie je príležitosť urobiť zo seba hrdinu. Je to jednoduché pomenovanie toho, aký si bol, ako Ťa Kristus našiel a čo v Tebe mení.
4. Nehanbi sa povedať „neviem“
Ak ešte nevieš odpovedať na otázku, neprikrášľuj svoju vedomosť. Povedz pravdu, hľadaj odpoveď v Božom slove a spoj človeka so zrelým veriacim, ktorý mu môže pomôcť.
5. Nehľadaj istotu v predmetoch
Šperk, obraz, amulet ani talizman nemôžu nahradiť Pána Ježiša. Kresťanská dôvera nestojí na magickej moci vecí, ale na Kristovi, Jeho diele a Jeho slove.
6. Neprivlastňuj si Boží výsledok
Alexander zastavil, Csongor vydával svedectvo, ďalší ľudia vyučovali a slúžili. Vzrast však dával Boh. Služba zostáva zdravá, keď človek pracuje verne, no slávu necháva Pánu Ježišovi.
Krátka modlitba človeka, ktorý nevie, ako ďalej
Drahý Pane Ježišu,
Ty vidíš, kde sa práve nachádzam. Poznáš môj zmätok, bolesť aj únavu. Nechcem pred Tebou nič predstierať. Prosím, príď do môjho života a ukáž mi najbližší krok, ktorý mám urobiť.
Odpusť mi moje hriechy a všetko, čím som sa od Teba vzdialil. Zriekam sa nádeje v predmety, povery aj vlastnú silu. Svoje srdce odovzdávam Tebe.
Daj mi odvahu povedať pravdu človeku, ktorý mi môže pomôcť. Veď ma k bezpečnej odbornej pomoci, ak ju potrebujem, a k veriacim, ktorí ma budú viesť podľa Tvojho slova.
Pane Ježišu, urob zo mňa nového človeka. Nauč ma hovoriť druhým nie o svojej veľkosti, ale o Tvojom milosrdenstve. Použi môj život tak, ako Ty chceš.
Amen.
Záver
Csongorovo svedectvo sa nezačalo za kazateľňou, ale pri ceste. Začalo sa priznaním, že nevie, ako ďalej, a ochotou prijať pomoc. Podľa Alexandrovho rozprávania Pán Ježiš jeho život zmenil a z človeka v hlbokej kríze urobil človeka, ktorý ukazoval ďalším cestu ku Kristovi.
Najdôležitejšie nie je, že Csongor stretol známeho kazateľa. Najdôležitejšie je, že bol nasmerovaný k Pánu Ježišovi. Alexander nemohol byť jeho Spasiteľom a Csongor nemohol spasiť ľudí, ktorým vydával svedectvo. Mohli však ukázať na Toho, ktorý jediný dáva nový život.
Pán Ježiš povedal:
„Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“
Ján 14,6
Zdrojové prednášky
Hlavný zdroj
Názov: 2190. Zakladanie zboru – Alexander Barkóci, Csongor Berta
Dátum: 18. apríla 2026
Miesto: Frenštát pod Radhoštěm
Relevantný čas: 00:28:08 – 00:35:29
Video: Pozrieť na YouTube
Podporný zdroj
Názov: 2050. Všetko začína modlitbou a pôstom – Alexander Barkóci
Dátum: 18. mája 2025
Miesto: Frenštát pod Radhoštěm
Relevantný čas: 01:14:43 – 01:21:59
Video: Pozrieť na YouTube
Prečítaj si v Božom slove
-
Lukáš 19,1–10 – Pán Ježiš prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.
-
Rimanom 10,9–13 – každý, kto vzýva Pánovo meno, môže prijať spásu.
-
2. Korinťanom 5,14–21 – nový život v Kristovi a služba zmierenia.
-
Ján 8,31–36 – sloboda, ktorú dáva Boží Syn.
-
Marek 5,18–20 – osobné svedectvo o Božom milosrdenstve.
-
1. Korinťanom 3,5–9 – ľudia slúžia, ale vzrast dáva Boh.
-
Ján 14,1–7 – Pán Ježiš je cesta, pravda i život.
Upozornenie k fotografiám: Fotografie použité v článku majú ilustračný charakter. Zachytené osoby nie sú Alexander Barkóci ani Csongor Berta a nezobrazujú konkrétnych ľudí spomínaných v článku.


