Tradície verzus čistota evanjelia

Tradícia môže byť rodinná, náboženská alebo kultúrna. Niektoré tradície sú neškodné, iné však môžu človeka držať pri zvykoch, strachu, hriechu alebo duchovných vplyvoch mimo Pána Ježiša Krista. Čistota evanjelia znamená, že človek nepostaví život na tom, čo sa „vždy robilo“, ale na Pánovi Ježišovi Kristovi a Božom slove. Ak tradícia vedie preč od Krista, treba ju opustiť, činiť pokánie a celým srdcom patriť Pánovi.

NIE VŠETKO, ČO SME ZDEDILI, JE OD BOHA

Tradícia vie byť veľmi silná.

Človek v nej vyrastá,

počúva ju od detstva,

vidí ju v rodine,

v náboženstve,

v dedine,

v národe.

A preto sa mu často zdá, že ak sa niečo robilo dlho, musí to byť správne.

Lenže pred Pánom Ježišom Kristom nerozhoduje to, ako dlho sa niečo robilo.

Rozhoduje to:

Či je to čisté pred Bohom.

Či to vedie k pravde.

Či to vedie k pokániu.

Či to vedie k Písmu.

Či to vedie k osobnému vzťahu s Pánom Ježišom Kristom.

Niektoré tradície môžu byť len obyčajným zvykom. Ale niektoré môžu človeka duchovne držať. Môžu ho viazať na strach, povery, náboženskú formu, hriech alebo na niečo, čo nikdy neprišlo od Pána Ježiša Krista.

Verš z Biblie:
„Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudského podania.“
Kolosanom 2,8

KEĎ TRADÍCIA NAHRADÍ KRISTA

Najväčšie nebezpečenstvo tradície je vtedy, keď človek začne viac dôverovať tomu, čo zdedil, než Pánovi Ježišovi Kristovi. Povie si:

takto to robili naši rodičia,

takto to bolo v našej rodine,

takto sa to vždy učilo,

takto sa to u nás odovzdávalo.

Ale človeka nezachráni rodinný zvyk.

Nezachráni ho náboženská forma.

Nezachráni ho ani to, že niečo opakuje celý život.

Zachraňuje iba Pán Ježiš Kristus.

Čistota evanjelia začína tam, kde sa človek prestane skrývať za tradíciu a postaví sa pred Pána Ježiša Krista osobne.

Pane, čo je pravda?

Čo je tvoje?

Čo mám opustiť?

Čo mám zachovať?

Čomu som veril len preto, že som to zdedil?

Verš z Biblie:
„Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“
Ján 14,6

NIEKTORÉ RODINNÉ TRADÍCIE TREBA PRETRHNÚŤ

V rodine môže byť tradícia, ktorá sa navonok nezdá dramatická.

Môže ísť o alkohol, povery, hnev, strach, tvrdosť, falošné duchovné zvyky alebo spôsob života, ktorý sa dedí z generácie na generáciu.

Človek si môže povedať: veď takto sme žili vždy.

Ale ak Pán Ježiš Kristus ukáže, že tá vec ničí život, oslabuje vieru alebo otvára dvere hriechu, treba ju pretrhnúť.

Niekedy musí človek povedať: v našej rodine to tak možno bolo, ale pri mne to skončí.

Ja chcem patriť Pánovi Ježišovi Kristovi.

Nechcem pokračovať v tradícii, ktorá ma odvádza od Boha.

Nechcem, aby moje deti zdedili to, čo mňa zväzovalo.

Verš z Biblie:
„Ak vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“
Ján 8,36

TRADÍCIA ALKOHOLU A ROZHODNUTIE PRE PÁNA

Sú tradície, ktoré sa v rodine berú ako normálne.

Napríklad pitie alkoholu.

Človek vyrastá v prostredí, kde sa pije pri stole, pri práci, pri návšteve, pri oslave, pri bolesti aj pri radosti.

Nikto to nemusí nazývať hriechom, lebo „tak to bolo vždy“.

Ale ak človek vidí, že by ho táto cesta mohla zničiť, musí konať pred Pánom Ježišom Kristom.

Nie zo strachu pred ľuďmi, ale z bázne pred Bohom.

Nie preto, aby vyzeral lepšie, ale preto, že jeho život patrí Kristovi.

Človek môže urobiť rozhodnutie pred Pánom Ježišom Kristom: toto už nebudem niesť ďalej.

Túto tradíciu pretrhnem.

Nebudem pokračovať v tom, čo by ma mohlo odviesť od služby Bohu.

Verš z Biblie:
„Všetko je mi dovolené, ale ničím sa nedám zotročiť.“
1. Korinťanom 6,12

POZOR NA POVERY A DUCHOVNÉ ZVYKY

Niektoré tradície nie sú len rodinné zvyky.

Sú to povery a dotyk s okultizmom.

Napríklad určité:

tradície,

náboženské nebiblické zvyky,

určité nebiblické vysvetlenia Písma,

určité typy modlitieb k ľuďom, anjelom a mŕtvym,

zasvätenia,

určité cirkevné príkazy a zákazy,

ochranné predmety,

obrazy,

patróni,

sochy,

amulety,

talizmany nevedomky spojené s bielou mágiou

alebo rôzne rituály.

Ľudia často povedia: veď to robila mama a babka, veď to je len tradícia, veď to pomáha, veď to nie je mágia.

Ale ak človek nehľadá pomoc len u Pána Ježiša Krista, ale v rituáli, predmete alebo cudzej duchovnej sile, otvára dvere okultnému vplyvu.

Takéto veci môžu na človeka naviazať:

duchovné mocnosti,

strach,

tlak,

depresívne stavy,

choroby

alebo ťažké psychické trápenie.

Pán Ježiš Kristus nevolá človeka k poverám, ale k slobode, modlitbe, pokániu a čistote.

Verš z Biblie:
„A nech nemáte účasť na neplodných skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte.“
Efezanom 5,11

NÁBOŽENSKÁ TRADÍCIA NIE JE VŽDY EVANJELIUM

Človek môže byť nábožensky vedený, a predsa nemusí poznať Pána Ježiša Krista osobne.

Môže poznať:

obrady,

slová,

sviatky,

predmety,

mená svätých,

modlitby

a zvyky.

Ale otázka je iná: patrí jeho celé srdce Pánovi Ježišovi Kristovi?

Náboženská tradícia sa stáva nebezpečnou vtedy, keď nahrádza živý vzťah s Kristom.

Keď človek začne dôverovať úkonom, predmetom, miestam alebo menám viac než Pánovi Ježišovi Kristovi.

Čisté evanjelium nevedie človeka k sprostredkovanej viere, ale k osobnému stretnutiu s Pánom.

Človek má prísť ku Kristovi sám.

V pokání.

Vo viere.

S celým srdcom.

Verš z Biblie:
„Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš.“
1. Timotejovi 2,5

AKO ROZLÍŠIŤ, ČO SI PONECHAŤ A ČO OPUSTIŤ

Nie každú tradíciu treba automaticky zahodiť.

Niektoré veci môžu byť pekné, čisté a užitočné.

Ale každú vec treba postaviť pred Pána Ježiša Krista a pred Božie slovo.

Treba sa pýtať:

Vedie ma táto tradícia bližšie ku Kristovi?

Prináša pokánie, pravdu a čistotu?

Alebo ma drží v strachu, poverách, hriechu, okultizme alebo falošnej istote?

Ak niečo neobstojí pred Pánom Ježišom Kristom, treba to opustiť.

Nie s hnevom.

Nie s pýchou.

Ale s poslušnosťou.

Lebo radšej stratiť tradíciu, než stratiť čistotu pred Bohom.

Verš z Biblie:
„Všetko skúmajte, dobrého sa držte!“
1. Tesaloničanom 5,21

ZÁVER: KRISTUS JE NAD TRADÍCIOU

Tradícia nie je pánom človeka.

Rodina nie je pánom človeka.

Zvyk nie je pánom človeka.

Pánom je Pán Ježiš Kristus.

Ak tradícia pomáha človeku žiť čisto pred Bohom skrze Krista, môže byť požehnaním.

Ale ak človeka drží pri hriechu, strachu, poverách, okultizme alebo falošnej nábožnosti, treba ju pretrhnúť.

Pán Ježiš Kristus volá človeka k slobode.

Nie k tomu, aby pohrdol rodinou, ale aby miloval pravdu viac než zdedený zvyk.

Nie k tomu, aby sa povyšoval nad druhých, ale aby celé srdce odovzdal Bohu.

Verš z Biblie:
„Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Ján 8,32