Trauma a strata blízkeho: prečo nehorknúť na Boha
Čo je trauma podľa Alexandra Barkóciho, prečo smútok nie je hriech, prečo nehorknúť na Boha a ako dôverovať Pánovi aj vtedy, keď mu nerozumieme.
Keď príde smrť blízkeho alebo iný úder, niektorí ľudia zhorknú na Boha. Alexander Barkóci vysvetľuje, prečo to nerobiť, čo videl pri mužovi, ktorý neprijal smrť manželky, a ako sa v traume primknúť k Pánovi Ježišovi.
Obsah článku
Trauma a strata blízkeho
„Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“ – Matúš 11,6
Trauma a strata blízkeho prichádzajú ako úder. Alexander Barkóci hovorí, že keď príde smrť blízkeho alebo iná bolesť, niektorí ľudia si myslia, že ich Boh nemiluje, a niektorí až zhorknú na Boha. Jeho rada znie: nikdy toto nerob. Smútok nie je hriech, nebezpečná je horkosť obrátená proti Bohu.
Redakčne spracované podľa prednášok Alexandra Barkóciho. Že smútok nie je hriech, dopĺňame podľa Písma. Článok nenahrádza lekára ani odbornú pomoc. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.
Čo je trauma: úder, bolesť a sklamanie
Čo je trauma? Alexander hovorí, že človeka stihne bolesť, trauma a sklamanie. Niekedy v manželstve, inokedy vo vzťahoch medzi bratmi a sestrami alebo v službe, ktorú druhí odmietnu. A niekomu Pán Boh vezme mamičku, otecka, manželku, muža alebo dieťa. Písmo podľa Alexandra nesľubuje život bez skúšok: budeš mať skúšky aj ťažkosti, ale buď verný až do smrti (Zjavenie 2,10). Pozri aj ako prestať žiť iba zo zlých spomienok.
Strata blízkeho: Boh ich miloval ešte viac
Veriacim v zhromaždení, ktorým zomrel niekto blízky, Alexander hovorí: keď Pán Boh niečo berie, on vie, prečo berie, a neberie to preto, aby to zahodil na smetisko (Jób 1,21). Keď si ty miloval svojich blízkych, tvoj Boh ich mnohonásobne viac miloval. Ak ti chýbajú, Pánu Bohu veľmi chýbali, preto si ich vzal k sebe. Pochop, že aj Boh má srdce. Ak sa tvoj blízky práve lúči so životom, pomôže modlitba za umierajúceho.
Nájdi odpoveď na svoju otázku v kázňach
Napíš, čo prežívaš alebo čomu chceš porozumieť. Biblický sprievodca prehľadá verejné kázne Alexandra Barkóciho a nájde biblickú odpoveď aj presný čas vo videu.
Opýtať sa Biblického sprievodcu
Smútok áno, horkosť na Boha nie
„Ježiš zaplakal.“ – Ján 11,35
Smútok po blízkom nie je hriech. Keď Pán Ježiš išiel k hrobu svojho priateľa Lazára, zaplakal. Alexander pripomína slovo Písma: plačte s plačúcimi. Bolesť a sklamanie však nemáme držať v sebe, ale vložiť ich do svätých rúk Pána Ježiša. Nebezpečné je, keď človek údery pokladá za dôkaz, že ho Boh nemiluje, a zhorkne na Boha. Úder však nie je koniec ani Boží hnev, ale Božia láska k tebe a nový začiatok.
Keď sa človek s traumou nevyrovná
„Nenáhli sa v duchu za mrzutosťou, lebo mrzutosť spočíva v hrudi bláznov.“ – Kazateľ 7,9
Pri tomto verši Alexander vysvetľuje: kto nosí v srdci neodpustenie a horkosť duše a myslí si, že tým robí zle druhému, je pošetilý. To zlo napáda jeho samého, aj jeho telo. Stretol ľudí, ktorí prežili traumu alebo tragédiu a nevedeli sa s tým vyrovnať. Zakrátko prišla choroba. Spomína manželov: muž nevedel a nechcel pochopiť, prečo mu Pán Boh vzal manželku, a do roka pochovali aj jeho. „A to malo príčinu,“ hovorí Alexander. Viac v článku psychosomatika a viera.
Redakčne dodávame: Alexander tu nehovorí o slzách smútku, ale o srdci, ktoré sa so stratou nezmieri. Choroba nie je trest a nie každá choroba po strate má takúto príčinu. Zdravie posúdi lekár.
Eliáš a pokušenie povedať: už dosť
Alexander nezamlčí ani vlastnú slabosť. Keď sa k nemu kruto zachoval človek, od ktorého čakal lásku, nehneval sa, ale bol zlomený, ako opisuje aj článok môže mať kresťan depresiu a úzkosť. Povedal: „Pane Ježišu, ja chcem ísť domov, už mám dosť,“ ako Eliáš (1. Kráľov 19,4). Duch Svätý mu tíško odpovedal: „Ja nechcem, aby si ešte končil, mám pre teba plány.“ Alexander to nazýva pokušením, ktoré prichádza, keď človeka stihne trauma a sklamanie. Varuje: nikdy toto nepusti do svojho srdca.
Redakčne dodávame: ak ťa po strate prenasledujú myšlienky, že nechceš žiť, nezostávaj s nimi sám. Zavolaj Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566, v ohrození života volaj 112.
Trauma a dôvera: Pane, nerozumiem, ale som v Tvojich rukách
„…Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke.“ – Jeremiáš 18,6
Alexander pozoroval hrnčiara. Očistenú hlinu silno hodil na kruh, aby sa prilepila. Duch Svätý mu vtedy povedal: aj ja takto pracujem. Práve takéto údery nás podľa Alexandra primknú k Bohu, aby sme ho viac hľadali. Potom sa kruh roztočí a hlina nevie, kde je sever, ako opisuje aj článok keď sa ti všetko zrúti.
Alexandrova rada znie: nezhorkni, neodíď od Pána, primkni sa k nemu viac a povedz: „Pane, ja nerozumiem, čo Ty robíš, ale viem, že som v Tvojich rukách.“ Neuraz sa na Bohu. Boh vie, čo koná, aj keď my nevieme, a potrebuje tvoju dôveru. Keď sa všetko točí, celým srdcom sa opri o Pána Ježiša (Príslovia 3,5). Pozri aj ako zvládnuť ťažké obdobie s vierou v Boha.
Krátka modlitba na záver
Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov o strate a dôvere (Matúš 5,4).
Pane Ježišu,
prinášam Ti svoju bolesť aj smútok.
Nerozumiem, čo robíš, ale viem, že som v Tvojich rukách.
Chráň ma, aby som nezhorkol a neodišiel od Teba.
Celým srdcom sa o Teba opieram.
Amen.
Ďalšia modlitba v trápení a ťažkej situácii je medzi modlitbami.
Biblický základ a zdroje
Jeremiáš 18,1–6 – hrnčiar a hlina.
1. Kráľov 19,1–8 – Eliáš pod kručinou.
Ján 11,32–36 – Pán Ježiš zaplakal.
Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:
2103. V rukách hrnčiara – Alexander Barkóci: 01:08:45–01:14:43 – smrť blízkeho a dôvera.
2065. Kázanie poobede – Alexander Barkóci: 00:01:48–00:03:26 – plačte s plačúcimi; 00:23:15–00:26:53 – trauma a príbeh manželov.
1846. Božia láska nás volá k zmene! 3. časť – Alexander Barkóci: 01:09:05–01:15:25 – Eliáš a pokušenie vzdať sa.
