Modlitba o pomoc: keď človek nevie, kam sa obrátiť

Modlitba je redakčne zostavená podľa Alexandrových slov a uvedených biblických miest. Nie je doslovným prepisom jeho modlitby. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

Alexander slúžil v rodine, kde ho rodičia žiadali, aby im dokázal niečo duchovné, čo sa ľudsky dokázať nedalo. Vtedy sa v duchu obrátil k Pánovi Ježišovi: ty to všetko vieš, poď mi na pomoc a daj mi odpoveď, ktorá obstojí (Jakub 1,5).

Odpoveď prišla hneď (Matúš 10,19). Duch Svätý ho poslal do Písma a tam našiel, čo potreboval. Alexander hovorí, že o tom nikdy nečítal žiadnu knihu, takto ho vyučoval Duch Svätý. Pozri aj článok čo je modlitba.

Raz Zuzka povedala Alexandrovi, že do domu prišiel potkan. Vyskočila na stôl a vyhlásila, že nezíde, kým ho nevyženie. Potkan vykúkal spoza topánok a začal sa s Alexandrom priam zabávať. Alexander priznáva, že sa cítil bezmocný ako malé dieťa (Žalm 145,18).

Kľakol si a modlil sa: Pane Ježišu, ja si s týmto zvieratkom neviem rady, zmiluj sa nado mnou, pošli ho von. Duch Svätý mu cez svedomie odpovedal otázkou: Ako ti ho mám poslať von, keď máš zavreté dvere? Alexander otvoril vchodové dvere, vrátil sa na kolená a v otvorenej Biblii čítal: Oslobodil som ťa. Potkana už nikdy nevidel.

Najlepšie je podľa Alexandra, keď nás okolnosti života dostanú na kolená. Pán Ježiš s nami súcití v našich bojoch, aj keď sa nám nedarí a cítime sa bezmocní (Hebrejom 4,15).

Alexander rozpráva o sestre, ktorá bola vo veľmi ťažkom stave. Kričala k Bohu a plakala: ja už nevládzem, moje bremeno je príliš ťažké, pomôž mi, pošli mi niekoho, kto mi povie, čo mám robiť. Boh ju priviedol na miesto, kde bola oslobodená, a domov sa vrátila s radosťou (Matúš 11,28).

Boh podľa tohto svedectva niekedy odpovedá cez človeka, ktorého pošle. Viac v článku ako sa modliť, keď človek nevie, čo má robiť.

Ako malý chlapec cítil Alexander na sebe ťarchu, ktorej nerozumel. Keď nikto nebol doma, kľakol si. Myslel si, že Boh je veľmi ďaleko a treba nahlas kričať. Tak kričal ako dieťa: Bože, zachráň ma, nenechaj ma zahynúť (Žalm 40,2). Boh bol verný a v pravý čas poslal svojho služobníka, pri ktorom bol Alexander oslobodený. Celé je to vo svedectve Alexandra Barkóciho.

Boh počuje aj tichú modlitbu v duchu (Žalm 50,15). Ak prežívaš dlhé trápenie, pomôže aj modlitba v trápení. A keď pomoc príde, nezabudni na ďakovnú modlitbu.

Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

Prehrať príbeh od 1:05:10

Napíš, čo prežívaš alebo čomu chceš porozumieť. Biblický sprievodca prehľadá verejné kázne Alexandra Barkóciho a nájde biblickú odpoveď aj presný čas vo videu.

Opýtať sa Biblického sprievodcu

Jednoducho a úprimne. Alexander v ťažkej chvíli povedal len: Pane Ježišu, ty to všetko vieš, poď mi na pomoc.

Nie. Alexander si ako chlapec myslel, že Boh je ďaleko. Hospodin je však blízky všetkým, čo ho úprimne vzývajú.

Áno, aj krátka prosba na kolenách. Alexander tak prosil, keď mu doma vystrájal potkan, a odpoveď prišla hneď.

Áno. Pán Ježiš s nami súcití aj vtedy, keď sa cítime bezmocní v obyčajnej situácii.

Aj jedna veta stačí. Duch Svätý prichádza na pomoc našej slabosti, keď nevieme, za čo sa modliť.

Kľaknúť si a zveriť Bohu svoje bremeno. Pán Ježiš súcití s nami aj vo chvíľach, keď sa nám nedarí.

Áno. Prines ho pred Pána Ježiša menom. Boh niekedy odpovedá tak, že k človeku v núdzi pošle niekoho, kto mu pomôže.

Áno. Môžeš ju povedať ráno aj kedykoľvek počas dňa, keď si nevieš rady.

Nie. Ide o úprimné volanie k Pánovi Ježišovi vlastnými slovami.

Obráť sa k Pánovi Ježišovi. Ako povedal Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.