Prosebná modlitba

Sú chvíle, keď človek už nevládze niesť veci sám a potrebuje nielen hovoriť o Bohu, ale volať k Bohu. Prosba o modlitbu nie je hanba, ale pokora. Je to priznanie, že potrebuješ Boha, Jeho dotyk, Jeho múdrosť, Jeho pokoj a Jeho riešenie. Mnohé veci sa nemenia preto, že o nich človek len rozmýšľa, ale preto, že ich prinesie pred Pána Ježiša. Preto prosby o modlitby nie sú prázdne slová, ale výkrik srdca, ktoré očakáva Božiu odpoveď.

Dobrý život nezačína v peniazoch, pohodlí ani v tom, že sa človeku všetko darí. Dobrý život začína vtedy, keď nad tebou vládne Pán Ježiš Kristus. Prosba za milosť dobrého života je modlitba človeka, ktorý nechce len prežiť, ale chce žiť správne, čisto, múdro a v poslušnosti Bohu. Je to modlitba za to, aby tvoj život nešiel cestou tela, hriechu a pýchy, ale cestou pravdy, pokoja a Božej vôle. Bez Božej milosti človek dobrý život neudrží.

Prosba o uzdravenie nie je len volanie za telo, ale často aj za dušu, za myseľ, za vnútro človeka, ktoré je doráňané, unavené alebo zlomené. Pán Ježiš Kristus je ten, ktorý sa dotýka človeka celého. On vie uzdraviť to, čo lekár nevidí, aj to, čo človek nevie pomenovať. Keď prichádzaš s prosiacou modlitbou za uzdravenie, neprichádzaš k náboženstvu, ale k živému Kristovi, ktorý má moc priniesť život tam, kde prišla slabosť, bolesť alebo strach.

Modlitby a prosby patria do života veriaceho človeka, lebo každý deň prichádzajú situácie, kde potrebuješ Boha. Potrebuješ Jeho pokoj do nepokoja, Jeho svetlo do zmätku, Jeho smer do rozhodnutí a Jeho zásah tam, kde sú ľudské možnosti krátke. Keď prosíš Boha v mene Pána Ježiša Krista, pokoruješ sa, dávaš Mu miesto, ktoré Mu patrí. A keď Mu dáš miesto, Boh vie konať. Pán Ježiš vie otvoriť, čo bolo zatvorené, uzdraviť, čo bolo zlomené, a priviesť ťa tam, kde by si sa sám nikdy nedostal.