Labubu, Pokémon a Pikachu: sú okultné hračky pre deti nebezpečné?

Labubu, Pokémon a Pikachu

„Deti, chráňte sa modiel!“ – 1. Jána 5,21

Čo je Labubu, prečo sa o ňom píše ako o démonovi a smie kresťanský rodič kúpiť dieťaťu Pikachu? Alexander Barkóci o Labubu nehovorí, ale o mytických postavičkách a Pokémonoch hovorí veľmi jasne. Ako hračky ich neodporúča, lebo majú podľa neho okultný podklad. Vie, o čom hovorí: jeho vlastný syn sa ako desaťročný dostal do zajatia pokémonov.

Redakčne spracované podľa prednášok Alexandra Barkóciho. Údaje o Labubu a Pokémonoch dopĺňa redakcia. Ak sa správanie dieťaťa výrazne zmení, poraďte sa aj s lekárom alebo detským psychológom. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

Čo je Labubu a prečo sa spája s démonom Pazuzu

Redakčne dodávame: Labubu je plyšová a vinylová postavička so zúbkami a špicatými ušami. Vymyslel ju v roku 2015 umelec Kasing Lung, rodák z Hongkongu, ktorý vyrastal v Holandsku. Patrí do jeho knižného sveta The Monsters (Príšery), ktorý je inšpirovaný severskými rozprávkami o elfoch. Od roku 2019 ju predáva čínska firma Pop Mart v takzvaných blind boxoch, keď kupujúci vopred nevie, ktorú postavičku dostane. V rokoch 2024 a 2025 sa stala svetovou módou. V lete 2025 sa na sociálnych sieťach rozšírilo, že sa Labubu podobá na Pazuzu, démona z asýrskych a babylonských mýtov, ktorého poznáme z hororu Vymietač diabla. Dôkaz, že by ju autor vytvoril ako podobu démona, nie je.

Alexander teda Labubu neposudzoval. Jeho meradlo je však jednoduché: mytické postavy, ktoré neexistujú, majú podľa neho démonický, okultný a diabolský podklad. Labubu je príšerka zo sveta elfov a práve pred takými postavičkami Alexander varuje. Rodič sa preto nemusí pýtať, či je Labubu presne Pazuzu. Stačí sa pýtať, z akého sveta postavička pochádza a čo prináša do detskej izby.

Jednorožce a draky: čo Alexander hovorí o mytických postavách

Na otázku o jednorožcoch Alexander odpovedá, že má z toho veľmi zlý pocit. Mytické predstavy sú podľa neho zároveň démonické. Neobklopuje nás iba viditeľný svet, ale aj neviditeľný duchovný svet. Ďakuje Bohu za prozreteľnosť, že nás od pohľadu naň oddelil. Pripomína, že Zjavenie opisuje duchov podobných žabám (Zjavenie 16,13). Keby sa nám otvorili duchovné oči, vraví, nevyšli by sme ani na ulicu.

Je v poriadku, keď sa deti hrajú s drakmi? Alexander odpovedá: nie je to v poriadku, lebo deti sa otvárajú fantázii rozprávok okultného charakteru. Pri drakoch myslí aj na Leviatana z knihy Jób (Jób 40,25). Takéto bytosti boli podľa neho duchovnými predátormi a predstavy o drakoch kolujú preto, že majú základ v okultnom svete. Náš boj totiž nie je proti krvi a telu (Efezanom 6,12). Viac v článku čo je okultizmus a prečo sa mu vyhýbať.

Pokémon a Pikachu: vreckové príšery alebo vreckový démon?

Alexander hovorí: ani ako hračky neodporúčam žiadnych drakov, žiadnych Pikachu a žiadne tieto démonické postavičky. Keď sa ho spýtali, či by vnúčatám kúpil oblečenie alebo ruksak s Pikachu, odpovedal: určite nie.

Pokémon podľa neho v preklade znamená vreckový démon. Stal sa šlágrom medzi deťmi a kto sa tomu venuje, vie, že najmocnejší je ten najmenší, teda Pikachu. Alexander dodáva, že tieto veci sú nebezpečné a zákerné, vyložene zákerné.

Redakčne dodávame: Pokémon vznikol v roku 1996 v Japonsku ako videohra. Názov je skratkou anglického Pocket Monsters, teda vreckové príšery. Prvá generácia mala 151 postavičiek, ktoré deti v hre „chytali“ a zbierali. Neskôr pribudli karty, seriál a filmy a Pikachu sa stal ich najznámejším symbolom. Alexander slovo „monster“ prekladá ako démon, lebo za takými príšerami vidí duchovný svet.

Syn v zajatí pokémonov: svedectvo Alexandra

Alexander najprv hovorí o kontakte s Bohom. Raz pomohol mužovi, ktorému nechcelo naštartovať auto. Na kontakte sa napiekol karbón, tak ho očistil a auto naštartovalo. Všetko prestane fungovať, keď stratíš kontakt. Medzi nás a Boha sa podľa neho nanesie hriech (Izaiáš 59,1–2).

Potom spomína, ako mal jeho syn desať rokov a dostal sa do zajatia pokémonov. Kým si Alexander ako rodič všimol, čím sa dieťa zaoberá, „už mal 150 démonov vreckových“. Chlapec sa stal nezvládnuteľným, bol akoby hluchý a slepý. V škole bol všade posledný a učiteľ volal, že s chlapcom musia končiť.

Jedného dňa chlapec neprišiel domov. Hľadali ho u spolužiakov aj po meste, Alexander išiel na políciu a z nemocnice oznámili, že tam nebol. Doma si celá rodina kľakla na kolená a robila pokánie (1. Jána 1,9). Čistili kontakt s Bohom. Duch Svätý mu vtedy ponúkol, aby zavolal jednému bratovi. Ten povedal: „Brat Šaňko, nevstanem z kolien, kým tvoj syn nebude doma.“ Odmietol jedlo a modlil sa.

Alexandrovo vnútro sa upokojilo. Chystal sa na políciu s fotografiou syna, keď sa chlapec neskoro večer objavil vo dverách. Nevedel povedať, kde bol, bol akoby pod vplyvom tých pokémonov. Odvtedy sa to už nikdy nezopakovalo.

„Hospodin bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.“ – Žalm 121,8

O dva roky neskôr Alexander svedčí, že syn má dvanásť rokov a iní rodičia sa sťažujú, že ich deti sú takmer nezvládnuteľné. Predtým od neho nemohol dostať žiacku knižku. Teraz ju chlapec prináša každý deň a hovorí: pozri, čo som dostal. Pán Ježiš dal milosť. Hospodin je tvojím strážcom, pripomína Alexander, a ochráni aj tvoje deti.

Ako chrániť deti pred okultnými hračkami: nehovor iba „nie“

Alexander priznáva, že svoje dieťa raz trestal a manželka mu povedala: tatínko, teraz trestáš svoju vlastnú lajdáckosť. Kedy si mu vysvetlil, ako sa to má robiť? Deťom často hovoríme iba to, čo nemajú robiť. Takto sa nehraj, toto nie je dobré. Deti potom nevedia, čo majú robiť.

Preto radí: dones dieťaťu hračku a povedz mu, takto sa hraj, toto je výborné. Môže to byť biblické puzzle. Jedna rodina v Nemecku ho darovala Alexandrovým deťom a tie si ho obľúbili. Keď syna poprosí, aby poskladal obrázok, chlapček nájde posledný kúsok aj spod postele. V obývačke je zrazu poriadok aj zábava.

„Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe.“ – Príslovia 22,6

Ak sa dieťa už niečomu otvorilo, cestou je úprimné pokánie celej rodiny a návrat do kontaktu s Bohom. Podriaďte sa Bohu, vzoprite sa diablovi a ujde od vás (Jakub 4,7). Pozri aj prečo sú alternatívne duchovné praktiky nebezpečné a ako odovzdať rodinu, deti a celý dom Pánovi Ježišovi Kristovi.

Redakčne dodávame: Keď v Efeze uverili ľudia, ktorí sa zaoberali čarami, svoje knihy priniesli a verejne spálili (Skutky 19,19). S dieťaťom sa však o hračkách najprv pokojne porozprávajte, aby rozumelo prečo.

Krátka modlitba na záver

Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov, že Hospodin je strážcom našich detí (Žalm 121,5).

Pane Ježišu,

ďakujem, že si strážcom našich detí.

Odpusť nám, ak sme do nášho domova priniesli niečo, čo patrí temnote.

Očisti náš kontakt s tebou a nauč nás dávať deťom to dobré.

Amen.

Ďalšia modlitba za deti je medzi modlitbami.

Biblický základ a zdroje

• 1. Jána 5,21 – deti, chráňte sa modiel.

• Žalm 121,8 – Hospodin chráni odchod i príchod.

• Príslovia 22,6 – pouč chlapca na začiatku jeho cesty.

Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

• Rozhovory 22: Jednorožce a mytické zvieratá: 00:00:09–00:03:42 – mytické postavy, Pikachu, vreckový démon.

• Rozhovory 21: Draci: 00:00:07–00:03:38 – deti a draky, Leviatan.

• 1584. Kázanie 3 – Karlove Vary: 01:22:38–01:31:50 – kontakt s Bohom, syn v zajatí pokémonov.

• 1564. Pán Ježiš priateľ detí, 3. časť – Karlove Vary: 00:46:02–00:52:05 – syn o dva roky neskôr, biblické puzzle.

Vypočuj si výklad

Prehrať svedectvo od 1:22:38