Svätý Mikuláš: kto bol skutočný Mikuláš a prečo prichádza s čertom

Svätý Mikuláš

„Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám.“ – Izaiáš 42,8

Svätý Mikuláš príde v noci na 6. decembra a deti ráno nájdu vo vyčistených čižmičkách sladkosti. Často ho sprevádza anjel a čert. Alexander Barkóci o Mikulášovi vo svojich prednáškach priamo nehovorí. Hovorí však o tom, čo sa okolo takých sviatkov deje: svet chce zmixovať všetko, aby všetko bolo sväté, a pritom Boh svojej slávy nikomu nedá. Pozrime sa, kto bol skutočný Mikuláš a čo si z toho má vziať kresťanská rodina.

Redakčne spracované podľa prednášok Alexandra Barkóciho. Historické údaje o biskupovi Mikulášovi z Myry a o pôvode zvykov sú redakčné, Alexander o Mikulášovi priamo nehovorí. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

Kto bol svätý Mikuláš: biskup z Myry

Skutočný svätý Mikuláš žil v 4. storočí a bol biskupom v Myre, v kraji Lýkia na juhu dnešného Turecka. Podľa tradície zomrel 6. decembra, preto sa jeho sviatok slávi práve v tento deň. Spoľahlivých správ o jeho živote je veľmi málo, väčšina príbehov o ňom sú neskoršie legendy.

Najznámejšia legenda hovorí, že Mikuláš tajne hodil do okna chudobného domu zlato na veno pre tri dcéry. Z toho vraj vznikol zvyk nočných darčekov v čižmách a pančuchách. Z holandského Sinterklaasa sa potom v Amerike v 19. storočí stal Santa Claus a jeho červený odev rozšírili najmä ilustrácie a reklamy 20. storočia. Dávať v skrytosti je biblické (Matúš 6,3–4), no slávu nemá dostať darca, ale Pán Boh.

Svätý Mikuláš a sláva, ktorá patrí iba Bohu

Alexander učí, že Boh svojej slávy nikomu nedá. Nedá ju tebe, nedá ju pápežovi ani biskupovi, dokonca ani bratovi Barkócimu. Sám o sebe hovorí, že je jedna veľká nula a tou jedničkou pred nulou je Pán Ježiš. Keď ľudia v Lystre chceli Pavla a Barnabáša uctievať ako bohov, apoštoli si roztrhli plášte a obrátili ich k živému Bohu (Skutky 14,14–15).

Uctievanie je podľa Alexandra úplné stotožnenie sa s tým, koho uctievame. Pobožnosť preto nezačína pri obraze svätca ani pri sviatku v kalendári, ale tam, kde začína nasledovanie Pána Ježiša. Pán Ježiš hovorí: poď a nasleduj ma. Kto naozaj slúži Kristovi, nechce, aby sa pozornosť ľudí zastavila pri ňom.

Mikuláš a čert: prečo zo zla nerobiť zábavu

S Mikulášom často chodí aj čert s reťazou a deťom sa hovorí, že neposlušných odnesie vo vreci. Alexander varuje, že svet chce zmixovať všetko, aby všetko bolo sväté: aj čert, aj diabol, aj démoni, aj kresťanstvo, aj Kristus. Čistotu evanjelia potom považuje za radikalizmus. My sa podľa neho nezaraďujeme nikam inam, len do stôp Pána Ježiša.

„…aké spoločenstvo má svetlo s tmou? A aký je súlad Krista s Beliárom…“ – 2. Korinťanom 6,14–15

Strach v detskom srdci nie je žart. Alexander svedčí, že ako dvojročného chlapca ho niečo vystrašilo a stále plakal. Mama hľadala pomoc a nevedomky sa dostala k žene, ktorá robila čary. Plač prestal, ale on bol celé detstvo poviazaný, v depresiách a s pocitom, že ho nikto nemá rád. Dokonalá láska vyháňa strach (1. Jána 4,18), preto dieťa netreba strašiť čertom. Pozri aj čo je okultizmus a prečo sa mu vyhýbať.

Kedy chodí Mikuláš a ako ho prežiť v kresťanskej rodine

Mikuláš chodí k deťom večer 5. decembra alebo v noci na 6. decembra, v roku 2026 je 6. december nedeľa. Zvyk sám osebe nerozhoduje – dôležité je, či v strede ostáva Pán Ježiš. Pozor aj na ľudské podania (Kolosanom 2,8) a pozri, ako rozlíšiť tradície od čistoty evanjelia.

Rodičia podľa Alexandra musia chrániť a strážiť svoje deti, lebo prichádza nepriateľ, ktorý nám ich chce vziať. Zároveň vie, že deti nemôžeme držať v klietke. Rozpráva o otcovi, ktorý sa iba smial, keď malý synček skomolil slovo na nadávku, a nevysvetlil mu, čo hovorí. Strážiť treba už prvé slová a vety dieťaťa, lebo čo sa naučí v detstve, to si ponesie ďalej (Príslovia 22,6).

„Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ – Marek 10,14

Do čižmičiek môže rodina pokojne vložiť ovocie a sladkosti ako prejav lásky. Deťom však hovorme pravdu (Efezanom 4,25): žil raz biskup, ktorý pomáhal chudobným, a darček dnes dávajú z lásky rodičia. Namiesto strachu z čerta im ukážme Pána Ježiša, ktorý deti miluje. Viac o tom, ako odovzdať rodinu, deti a celý dom Pánovi Ježišovi Kristovi.

Redakčne dodávame: či a ako rodina Mikuláša slávi, je na svedomí rodičov. Dôležité je, aby deti nepočuli lož ani vyhrážky a aby v strede decembra zostal Pán Ježiš.

Krátka modlitba na záver

Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov „Boh svojej slávy nikomu nedá“ (Izaiáš 42,8).

Pane Ježišu,

ďakujem, že Tebe patrí všetka sláva.

Chráň naše deti pred strachom aj pred klamstvom.

Nauč nás hovoriť im pravdu a viesť ich k Tebe.

Amen.

Ďalšie modlitby za deti a vnúčatá sú medzi modlitbami.

Biblický základ a zdroje

• Izaiáš 42,8 – svoju slávu Boh nedá inému.

• 2. Korinťanom 6,14–15 – svetlo nemá spoločenstvo s tmou.

• Marek 10,14 – nechajte deti prichádzať ku mne.

Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

• 1581. Boh často nekoná tak, ako by sme si to predstavovali: 00:30:15–00:36:20 – Boh svojej slávy nikomu nedá, ani pápežovi, ani biskupovi; jedna veľká nula.

• 1863. V čom spočíva tvoja sila: 01:01:07–01:04:06 – uctievanie je stotožnenie, pobožnosť začína nasledovaním.

• 2186. Ajhľa, činím všetko nové – otázky a odpovede: 00:08:05–00:13:05 – zmixovať všetko, aj čert, aj diabol, aj Kristus.

• 1182. Nemám nikoho blízkeho, na koho sa môžem spoľahnúť: 00:03:03–00:09:12 – vystrašené dieťa a čary.

• 681. Svedectvo o Božej moci: 01:09:14–01:12:15 – chrániť a strážiť deti od prvých slov, nedržať ich v klietke.

Vypočuj si výklad

Prehrať výklad od 32:00