Úzka a široká cesta: čo tým Pán Ježiš myslel?

Prečo muž s veľkým batohom sedí pri tesnej bráne a plače? Alexander Barkóci týmto obrazom vysvetľuje úzku a širokú cestu a vedie k nasledovaniu Pána Ježiša v jeho stopách.

Úzka a široká cesta: čo tým Pán Ježiš myslel?

Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu 7,13–14 hovorí o širokej ceste, ktorá vedie do zahynutia, a o úzkej ceste, ktorá vedie do života. Volá človeka, aby vošiel tesnou bránou. Alexander Barkóci pri tomto slove kladie otázku: O čom to vlastne je?

Text je spracovaný z kázní Alexandra Barkóciho. Jeho rozprávanie, rozhovory a výklad sú jazykovo upravené podľa prepisov. Všetky fotky sú ilustračné.

Prečo ten muž pri bráne plače?

Alexander začína obrazom, pri ktorom sa kedysi zastavili jeho deti:

Iste ste videli namaľovaný obraz širokej a úzkej cesty. Pri úzkej bráne sedí mladý človek a na chrbte má veľký batoh.

Keď boli moje deti ešte malé, pýtali sa ma: „Tatinko, a prečo ten ujo tam plače? Prečo sedí s tým veľkým batohom pri úzkej bráne?“

Hovorím: „Viete, on veľmi miluje svoj batoh. Aby prešiel na druhú stranu, musel by sa toho batohu zriecť. Ale on by aj chcel prejsť, aj ten batoh by chcel.“

Aj by chcel prejsť. Aj by si chcel nechať to, čo nesie.

Alexander potom spomína otázku, s ktorou sa naňho ľudia obracali: Nedalo by sa milovať Pána Ježiša a pritom si ponechať aj fajčenie, aj si sem-tam zadrogovať? Jeho odpoveď sa vracia k tomu istému obrazu: Ty by si si chcel preniesť ten batoh na druhú stranu.

V ďalšom výklade menuje neodpustenie, horkosť a nenávisť. Človek hovorí, že nasleduje Pána, a predsa si ponecháva niečo, čo nepatrí ku Kristovmu charakteru. Otázka pri tesnej bráne sa tak obracia priamo k nášmu životu.

Tesná brána ukáže, čo si chceme ponechať

Na obraz batohu nadväzuje prirovnanie k letiskovej kontrole. Človek ide k lietadlu a pri kontrole ho vrátia:

„Vráťte sa späť. Čo máte vo vreckách?“

„Nemám nič. Všetko som vyložil.“

„A nemáte kovový opasok?“

„Mám.“

„Tak si ho dajte dole.“

Znova ho skontrolujú a potom môže prejsť. Alexander tým vysvetľuje, že tesná brána nás preverí a ukáže, či si niečo nepašujeme.

Tými dverami do ovčinca je Pán Ježiš Kristus. On o človeku vie. Vidí aj to, čo zostáva skryté pred ľuďmi. Alexander pri tom pripomína, že Boh vie ešte aj o vlasoch na našej hlave, a pridáva úsmevnú poznámku svojho spoluslužobníka Mariána:

„Koľko musel na mňa myslieť môj dobrotivý nebeský Otec, keď mi všetky vlasy vypadali!“

A hneď sa vracia k tomu, aké vzácne je vedieť: Boh o mne vie. O mne konkrétne. To je jedna veľká výhra. Keby si vyhral neviem koľko tisíc, nebolo by to také veľké šťastie, taký veľký pocit šťastia a požehnania ako vedomie, že Boh o mne vie.

Vie o tebe Boh? Si o tom presvedčený, presvedčená? Máš tú skúsenosť?

Na úzkej ceste sú Kristove stopy

V zamyslení o ustarostenosti Alexander najprv pripomína, kto človeku otvoril cestu k Bohu. Človek mal veľkú dlžobu a Pán Ježiš ju zaplatil vlastnou krvou a vlastným životom. Priniesol zmierenie medzi Bohom a človekom. Takto priblížil vzdialeného človeka k Bohu.

Tu je základ spasenia v Pánu Ježišovi. On je cesta. On človeka nesie. Alexander hovorí, že táto cesta unesie každého úprimného.

Zároveň však stavia pred človeka rozhodnutie. Hriech a nasledovanie Pána Ježiša nejdú spolu. Nemôžeme slúžiť dvom pánom a pritom si myslieť, že sa nič nedeje.

Na tejto úzkej ceste sú jeho stopy. Ako on kráčal v jednotlivých životných situáciách, tak aj my máme vkladať svoje nohy do jeho stôp. Preto potrebujeme čítať Bibliu, poznať jeho slovo a napĺňať ho.

Alexander pritom hovorí aj o človeku, ktorý je neúprimný, egoistický a nenasleduje slová Pána Ježiša. Takého človeka táto cesta akoby vytláčala von. Je to úzka cesta. Nestačí teda iba hovoriť, že na nej stojíme, a pritom odmietať Kristove slová.

Alexander upozorňuje na ľudí, ktorí by chceli mať spoločenstvo s Bohom, ale zároveň si robiť, čo chcú. Chceli by mať pred sebou širokú cestu. Dokonca by si z Boha chceli urobiť automat: vezmú biblický verš, použijú ho ako kód a očakávajú, že z neba bude padať požehnanie. Sami však pokračujú podľa svojich predstáv.

Takto to fungovať nebude. Podmienky nedávame my, dáva ich on. Lásku k Pánovi Ježišovi Alexander spája s napĺňaním jeho slov. Nestačí Božie slovo iba počuť. Na ceste, ktorou je Kristus, sa učíme podľa neho aj kráčať.

Na koho sa cestou pozeráš?

V rannom kázaní Alexander pripomína farizeja, ktorý sa porovnával s iným človekom. Ďakoval Bohu, že nie je taký ako colník. Lenže tento človek neodišiel ospravedlnený.

Aj my môžeme mať vzácnych predkov, krásne príklady a ľudí, ktorých si vážime. Ale oni aj my sa máme pripodobňovať Kristovi. Keď si za mieru postavíme iba iného človeka, môžeme sa pomýliť.

Alexander používa obraz behu o závod. Bežíš a zrazu si povieš, že by si si dal kávičku. Doma si ju môžeš vypiť. Ale keď sa pre ňu zastavíš počas závodu, míňaš sa cieľa. Práve týmto obrazom vysvetľuje, že nestačí sledovať iba niekoľko nápadných previnení. Treba si všímať aj to, čo nás odvádza od cieľa.

Môžeš hovoriť, že ideš za Pánom Ježišom, a pritom sa stále dívať krivo na svoju svokru alebo na svojho nepriateľa. Alexander preto opakuje potrebu sústrediť sa na Krista. On o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“

Táto cesta nie je miestom, kde sa máme uvelebiť a odkladať nasledovanie. Je živá a aktuálna. Preto Alexander pripomína aj výzvu bdieť a modliť sa, aby sme nevošli do pokušenia.

Cestu môžeš poznať a predsa ísť opačne

V prednáške Návrat ku Kristovi zaznieva ďalšie Alexandrovo vlastné priznanie:

Prišiel som na križovatku. Poznal som tú cestu a vedel som, kam sa chcem dostať. Ale odbočil som na opačnú stranu a išiel som. Všetko som poznal. Aj toto poznám, tak iste dobre idem. Idem, idem, idem. Všetko som poznal, len som išiel opačne.

Takto podľa neho môže človek všetko vedieť, všetko poznať, a predsa ísť v protismere. Preto sa treba vrátiť k Pánu Ježišovi a prehodnotiť svoj vzťah s ním.

Niekto povie, že svoje srdce otvoril Pánovi už pred dvadsiatimi rokmi. Alexander mu odpovedá: V poriadku. Ale urob to aj teraz. Môžeš sa znovu rozhodnúť a povedať: „Pane, tu som. Činím ťa Pánom, Kráľom a Bohom svojho srdca.“

Nejde len o to hovoriť, koľko rokov sme kresťanmi. Alexander obracia pozornosť k tomu, nakoľko sa naše myšlienky a náš charakter podobajú na Krista. V tomto zmysle vyzýva neodkladať rozhodnutie pre Pána Ježiša.

Dovoľ Božiemu slovu ukázať tvoju tvár

Božie slovo máme podľa Alexandra nastavovať ako zrkadlo, v ktorom uvidíme svoju tvár. Nerobí to preto, aby nám povedalo, že sme na nič. Prirovnáva to k matke, ktorá vidí zašpinené dieťa a povie mu, aby sa umylo.

Potrebujeme byť otvorení tomu, aby Božie slovo hovorilo pravdu o nás. Takáto otvorenosť patrí aj k modlitbe za vedenie Duchom Svätým.

Alexander pritom nezakrýva vlastnú nedostatočnosť. Hovorí, že bez Božej milosti by neobstál ani pred svojou ženou, ani pred deťmi, ani pred cirkvou, ani pred Bohom. To ho vedie k pokore.

Vráť sa teda k Pánovi. Dovoľ mu ukázať, čo si si chcel ponechať. A keď ti to ukáže, môžeš ho prosiť tak, ako Alexander vedie poslucháčov: „Pomôž mi. Ja sa budem držať teba.“

Modlitba

Skrátené a jazykovo upravené podľa záverečnej modlitby v prednáške Návrat ku Kristovi – časť 1.

Drahý Spasiteľ, Pane Ježišu Kriste,

ďakujeme ti za tvoje slovo.

Ďakujeme, že nám mohlo byť nastavené ako duchovné zrkadlo, aby sme uvideli, čo sme si preniesli a s čím žijeme.

Ty chceš, aby sme sa vrátili, aby sme boli očistení a vošli tesnou bránou. Aby sme si neprenášali starý charakter, ale boli od neho oslobodení a očistení.

Pokorne ťa prosíme, Pane Ježišu, dotkni sa našich sŕdc.

Amen.

Biblické verše

• Matúš 7,13–14: Výzva vojsť tesnou bránou a rozlíšenie ciest podľa toho, kam vedú. Verš 14: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

• Ján 10,9: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“

• Ján 14,6; 21–24: Pán Ježiš je cestou k Otcovi a lásku k sebe spája so zachovávaním svojho slova.

• 1. Petrov 2,21–23: Kristus nám zanechal príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach. V utrpení neodpovedal zlorečením ani vyhrážkami.

Citované znenie: Sväté písmo, katolícky preklad SSV. Ostatné vysvetlenia veršov sú stručnými zhrnutiami.

Zdroje: celé prednášky a použité úseky

Časy označujú úseky dostupných prepisov. Nie sú zvukom overeným začiatkom každej jednotlivej vety.

2145. Návrat ku Kristovi – časť 1, sobota – Alexander Barkóci

• 38:57–48:37 — čítanie Matúša 7,13–14, obraz muža s batohom, otázka detí, letisková kontrola a vedomie, že Boh o človeku vie. Medzi čítaniami zaznieva aj Ezechiel 47.

• 49:56–54:37 — nadväzujúca výzva preskúmať, čo si človek ponecháva; použité sú konkrétne príklady neodpustenia, horkosti a nenávisti.

• 1:03:20–1:10:56 — návrat k Pánovi, rozdiel medzi znalosťou cesty a jej smerom, nové odovzdanie srdca a prosba o pomoc.

• 30:56–35:43 — Alexandrovo priznanie vlastnej nedostatočnosti a závislosti od Božej milosti.

• 1:43:43–1:47:52 — prechod do záverečnej modlitby; použitá je úvodná časť s prosbou o očistenie a návrat cez tesnú bránu.

1985. Zamyslenie – Ustarostenosť – Alexander Barkóci – Komárno

• 8:23–17:16 — Kristova obeť a zmierenie, rozhodnutie nasledovať ho, úzka cesta a jeho stopy, odmietnutie predstavy Boha ako automatu na požehnanie.

1966. Kázanie ráno – Alexander Barkóci

• 2:08–12:38 — zrkadlo Božieho slova, porovnávanie s ľuďmi, obraz behu o závod a pohľad upriamený na Krista.

Vypočuj si výklad tesnej brány

Vráť sa k pasáži, v ktorej Alexander rozpráva o mužovi s batohom a vysvetľuje, čo týmto obrazom myslí.

Vypočuť výklad od 44. minúty