Vianočný stromček: odkiaľ pochádza a smie ho mať kresťan?

Vianočný stromček

„…v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ – Lukáš 2,11

Vianočný stromček patrí k Vianociam tak samozrejme, že sa málokto pýta, odkiaľ pochádza. Niektorí kresťania sa však boja, či nejde o pohanský zvyk. Alexander Barkóci o stromčeku priamo nehovorí. Hovorí však o tom, čo je na Vianociach to najdôležitejšie, a prosí, aby sme nevošli do tradícií namiesto živého vzťahu s Pánom Ježišom.

Redakčne spracované podľa prednášok Alexandra Barkóciho. Pôvod vianočného stromčeka dopĺňa redakcia podľa historických prameňov. Fotky sú ilustračné, niektoré sú vytvorené pomocou umelej inteligencie.

Odkiaľ pochádza vianočný stromček

Vianočný stromček nie je z Biblie. Pán Ježiš sa narodil v jasliach, lebo v útulku pre nich nebolo miesta (Lukáš 2,7). Nikde nečítame, že by Mária, Jozef alebo pastieri zdobili strom. Stromček je ľudový zvyk, ktorý vznikol o mnoho storočí neskôr.

Redakčne dodávame: Prvé spoľahlivé zmienky o ozdobených jedličkách na Vianoce sú zo 16. a začiatku 17. storočia z Alsaska a z nemeckých miest. V roku 1605 opísal pisateľ zo Štrasburgu jedličky v izbách ozdobené papierovými ružami, jablkami a oblátkami. K nám sa zvyk dostal v 19. storočí, najprv k šľachte a mešťanom, na dediny väčšinou až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Predtým sa v niektorých krajoch na Štedrý deň zavesovala zo stropu zelená vetvička. Rozšírený príbeh, že stromček vymyslel Martin Luther, sa nedá doložiť.

Je vianočný stromček pohanský? Čo hovorí Jeremiáš 10

Niektorí kresťania pri otázke, či je stromček pohanský, čítajú proroka Jeremiáša:

„Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca. Zdobia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klincami a kladivami, aby sa neknísali.“ – Jeremiáš 10,3–4

Prorok však neopisuje vianočný stromček. Hovorí o modlách národov, ktoré si ľudia vyrezali z dreva a klaňali sa im. Hneď dodáva, že takéto modly nehovoria a musia ich nosiť (Jeremiáš 10,5), no Hospodin je živý Boh a večný Kráľ (Jeremiáš 10,10). Modlou sa stane čokoľvek, čo zaujme miesto Boha v srdci.

Pre Alexandra je pohanstvo predovšetkým otázka srdca. Hovorí, že polovičné kresťanstvo je ako polovičná pravda a polovičná pravda je celá lož. Preto polovičné kresťanstvo je pohanstvo. Pán Ježiš žiada od nás celé srdce.

Redakčne dodávame: Zelené vetvičky v zime poznali aj predkresťanské národy ako znak života. Priamu cestu od týchto zvykov k dnešnému stromčeku však historici nedokazujú.

Vianočné tradície: nové víno do nových mechov

Alexander rozpráva o starom, váženom kazateľovi, ktorý za ním prišiel a povedal: chcem nový život. Kľakli si vedľa seba a on vyznal svoje hriechy, aj tie náboženské. Odišiel očistený. Alexander to prirovnáva k ľuďom, ktorí prišli k Božiemu mužovi a hovorili: miesto je dobré, ale voda nás osirotieva, naše deti idú do sveta a vnúčatá sa nezaujímajú o Pána Ježiša.

„Mladé víno treba nalievať do nových mechov.“ – Lukáš 5,38

Alexander učí, že starými tradíciami sa spoločenstvo neoživí. Mnohí ich ešte vylepšujú, vytuningujú a pripájajú tradíciu na tradíciu. Ale žiadna tradícia nikdy a nikomu nezaručí znovuzrodenie (Ján 3,5). Zboru v Česku povedal: prosím vás, aby ste nevošli do tradícií, ale robili všetko zo srdca, z lásky a oddane Pánovi Ježišovi Kristovi. Viac v článku tradície verzus čistota evanjelia.

Stromček a ovocie: umelá hruška na stole

Alexander bol raz pohostený na návšteve. V izbe, kde ho ubytovali, ležala na stole krásna hruška. Vzal ju do ruky a zistil, že je umelá. Bol sklamaný. Hovorí, že ľudia niekedy prinášajú imitácie pravej viery a pravého vzťahu s Bohom.

Umelé ovocie má krásu a lesk, ale nemá šťavu ani život. Pán Ježiš žiada tvoje srdce a tvoju úprimnosť. Každý dobrý strom rodí dobré ovocie (Matúš 7,17). Aj vianočný stromček môže byť krásny ako tá hruška. Ak však v strede Vianoc chýba Pán Ježiš, ostane z nich iba lesk.

Môže mať kresťan vianočný stromček?

Biblia stromček nezakazuje ani neprikazuje. Pavol píše, že nikto nás nemá súdiť za sviatky, lebo skutočnosť je Kristova (Kolosanom 2,16–17). Kto zachováva určitý deň, zachováva ho pre Pána (Rimanom 14,6). Všetko máme robiť na Božiu slávu (1. Korinťanom 10,31).

Alexander sa teší, keď si celá jeho rodina sadne za vianočný stôl, viac ako 21 ľudí. Vnúčatá rozprávajú starkej, čo prežívajú a ako sa im darí v škole. Všetci sa radujú a potom povedia to najdôležitejšie: milovať Pána Ježiša Krista z celého svojho srdca. Aj na predvianočnej evanjelizácii v Bratislave mal ľuďom hovoriť, prečo Pán Ježiš prišiel na tento svet.

Krátka modlitba na záver

Redakčné zostavenie podľa Alexandrových slov, že to najdôležitejšie je milovať Pána Ježiša Krista z celého srdca.

Pane Ježišu,

ďakujem, že si sa narodil ako náš Spasiteľ.

Odpusť mi, ak som pri Vianociach videl viac lesk ako teba.

Buď v strede našich Vianoc aj našej rodiny.

Amen.

Ďalšia modlitba za rodinu je medzi modlitbami.

Biblický základ a zdroje

• Lukáš 2,11 – narodil sa Spasiteľ, Kristus Pán.

• Jeremiáš 10,3–4 – modly národov z dreva.

• Lukáš 5,38 – mladé víno do nových mechov.

Zdrojové prednášky Alexandra Barkóciho:

• 2223. Obživené spoločenstvo – Veselí nad Moravou: 00:38:08–00:44:17 – nové víno do nových kožíc, tradícia nezaručí znovuzrodenie.

• 2190. Zakladanie zboru – Frenštát pod Radhoštěm: 00:36:54–00:40:14 – nevojdite do tradícií.

• 2103. V rukách hrnčiara – Bardejov: 01:30:11–01:33:13 – polovičné kresťanstvo je pohanstvo.

• 1278. Sloboda v Kristovi 3 – Považská Bystrica: 00:13:43–00:19:47 – umelá hruška, predvianočná evanjelizácia.

• 681. Svedectvo o Božej moci – Srbsko: 01:09:14–01:15:19 – rodina pri vianočnom stole.

Vypočuj si výklad

Prehrať výklad od 38:08